(2. - 3. júl 2011)
Prvý tohtoročný cyklovýlet s cieľom nenáročného pobudnutia v prírode bol, ako inak, umiestnený do Malých Karpát. O pol jedenástej nakladáme bajky do vlaku na Hlavnej stanici. Pre lepší nácvik hneď dvakrát - najprv do vozňa niekde v strede, aby sme potom našli lepší flek v celkom poslednom vozni. Krátko po navlakení sa pristavuje ujko zo Žiliny, ktorý nám odovzdal niekoľko zo svojich cyklo- a vodnonádržových skúseností. Tie druhé nám padli vhod, keďže naším nocľažiskom nemalo byť nič menšie ako majestátna vodná nádrž Buková.Vystupujeme v Plaveckom Štvrtku a keďže správny výlet musí byť pokrstený v správnej krčme, u Bociana si objednávame prvý Staropramen. Hospodský je ochotný, aj keď nemajú otvorené a niečo tam majstrujú na kanalizačnom poklope.
Neskôr mu pomáhame s prenesením calcetto stola, za čo nám sľubuje vystrojenie pravej záhoráckej svadby (ehm, teraz spätne len dúfam, že za ženícha a nevestu nemyslel nás dvoch). Pivko došlo a začali prvé trampoty pri hľadaní cesty na Malacky. Problému sme sa mohli vyhnúť, keby sme vlakom šli až do tam, ale z nepochopiteľného zlyhania plánovania sme sa tam museli prepraviť bajkmo. Skúsili sme tri rôzne cesty, jedna viedla k akejsi čerpačke zemného plynu, druhá k čističke OV a tretia k bližšie neurčenému priemyselnému areálu. Po tejto prehliadke miestnych perál hospodárstva PJ neochvejne určil nače ďalšie smerovanie po riadnej asfaltovej komunikácii. Cestou sme sa nechali zlákať na obed vôňami z grilu, ale z reštaurácie Čapáš sa vykľul obyčajný fastfood. No čo už, cigánskej a vyprážanému syru sme sa už nevyhli. Zaplakalo aj nebo a chytil nás tu prvý chvíľkový dážď.
Pokračujeme určeným smerom ale ejhľa, namiesto cez PD Vinohrádok prechádzame cez Láb, čiže sme sa vydali opačným smerom. Spúšťame prepočítavanie trasy a pokračujeme do Malaciek upravenou trajektóriou. Nudnú scenériu dedín a polí na chvíľu ovlaží zastávka pri jazere pri obci Jakubov. V Malackách dávame pauzu v kaštieľskom parku, kde sa schyľuje k outdoorovej svadbe. Začína pršať, utekáme pod strechu hádzanárskeho ihriska. Vedľa na tribúne piknikuje niekoľko rodín s rozjašenými dievčencami praskajúcimi balóny. Po daždi naberáme smer Studienka, ako býva dobrým zvykom zase až na druhý pokus. Za seba musím povedať, že cesta, ktorá sa mi z auta vždy páči - záhorské borovicové lesy - je na bajku veľmi otupná. Po dlhom trmácaní sme v Studienke. Posedíme pri kostole a na moje naliehanie nepokračujeme na Lakšársku Novú Ves, ale skratkou cez Vojenský priestor smerom k Plaveckému hradu. Konečne je cesta zaujímavejšia, mení sa aj scenéria krajiny z rôznych typov lesa na pieskový kopec vytvorený zrejme vojenskou činnosťou a končí močariskami. V napätí nás udržiava aj fakt, že sme na území, kde je stále vstup len na povolenie, pričom sme si istí, že ničím, čo by sa mu aspoň podobalo, nedisponujeme. Po prekonaní vojenského obvodu dávame fotopauzu a pokračujeme cez Plavecké podhradie do Plaveckého Mikuláša, kde dávame pauzu pivovú.
Po Plaveckom Petri nasleduje finálne stúpanie do Bukovej. Po prezretí a zhodnotení každej piade zeme rozkladáme stan na úplnom konci bývalého autokempu, až na hranici s prírodnou rezerváciou. Radosť trochu kazia premnožené hnedé bezulitné slimáky (ich pracovné označenie nebudem udávať). Stan podstielame suchou trávou, rozkladáme večeru a po zotmení ideme zakončiť deň vínkom na terasu plážového občerstvenia.
Ráno sa budíme na viackrát, popŕchanie nabáda k zotrvaniu v stane a preto raňajkujeme až pred jedenástou. Kým s pozbierame je už obed a celý deň nás sprevádza mrholenie. Z Bukovej do Trstína to bol zjazd, keby nebolo mokro tak sa dá aj celkom užiť. V Smoleniciach sme na zastávke SAD budili pohoršenie pri prezliekaní do suchých zvrškov. K ďalšej ceste niet veľmi čo dodať. PJ si cestu zjavne užíval. Pre mňa to bolo utrpenie jednak pre jej stereotypnosť a tiež pre rastúcu bolesť v kolene. Chce to jednoducho tréning, po celý rok, na ktorý som ale dosť lenivý.
Vo vysnenej Trnave po ďalších kilometroch po ceste rovnej ako pravítko spravili mininákup v Lidli (kartou som po minulej skúsenosti z 2x zúčtovaním platby v predajni tejto značky radšej neplatil) a potom už len počkali rýchlik do BA.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára