EBiT, part 8

Takže už som v Nórsku, presnejšie už som v Nórsku nejakých 10 dní ;) Prvé 2 či 3 dni to tu bolo úplne super, krásne slnečno, nudnú dánsku rovinu vystriedali kopce, ale bola to príjemná zmena. Z Kristiansandu som putoval po pobreží do Flekkefjordu a tam to stočil na sever. Tu niekde sa ale aj počasie zopsulo a začalo pršať. Asi 3 dni to bolo úplne o ničom, takmer stále pršalo, topánky premočené, fotiť sa tiež nedalo, prišli mi na um dokonca aj myšlienky na návrat či aspoň presun do južnejších krajín. A ešte k tomu aj problémy s bajkom, prevody aj brzdy rozštelované a zadné koleso vydávalo divný zvuk,  proste celé zle. Povedal som si že tomu dám ešte pár dní a keď sa to nezlepší tak to tu balím. Prechádzal som aj cez viacero fjordov ale moc som si to neužíval. Nájsť bajk servis tiež nebolo jednoduché.
Po tých pár upršaných dňoch sa ale znova ukázalo slnko, podarilo sa mi aj opraviť bajk a opäť je to paráda :)
Posledných pár dní považujem za najlepšie z celého výletu. Predvčerom som stretol skupinu 9 Rusov bajkujúcich zo Stavangeru do Bergenu a kempoval som s nimi pri jazere v meste Voss. Na večeru uvarili výborný boršč, ktorým ma ponúkli, oni gavarili pa rusky a ja som hovoril po slovensky a v pogode sme si rozumeli. Na záver večera sme ešte počúvali ruské a srbské pesničky - jediná čo si pamätám bola Ciganizácia :D
Na ďalší deň, teda včera oni pokračovali vlakom a ja som tú istú trasu šiel na bajku. Bolo to výdatné stúpanie až do dedinky Upsete, odkiaľ som sa musel previesť vlakom do Myrdalu, keďže tam ide len 6km železničný tunel kde sa bajkovať nedá. Hore v Myrdale som začul slovenčinu, tak som sa prihovoril. Chalan, Matúš, sa tam stará o bicykle, ktoré si ľudia požičiavajú keď bajkujú po Rallarvegen, najznámejšej cykloceste v Nórsku. Nechal som si u neho tašky a s ľahkým bajkom som sa zpustil 20km zjazdom s temer 1000m prevýšením do Flømu, zatiaľ najsevernejšieho miesta výletu. Hore som sa chcel vyviesť vlakom. Keďže ale lístok stojí 400NOK čo je skoro 60e tak som si to naspäť hore poctivo vyšlapal. Ale s ľahkým bajkom som si výstup doslova užíval, dokonca ešte viac ako zjazd. Večer som našiel úžasné miesto na kemping v divočine v asi 1000m výške s výhľadom na jazero a pri duniacej rieke.
Teraz som v penzióne u jedného Čecha ale už naozaj sotva vidím na displej, zajtra snáď dám ešte o sebe vedieť...