Bájka - krátky epický útvar s ponaučením. V mojej bájke bude ponaučenie hneď na začiatku: "Nekochaj sa, pozeraj na zem". A prečo? Nuž, bolo to takto:
Onen aprílový víkend som sa konečne vyhrabal prevetrať bajk, túto zimu značne opomínaný. Vybehol som po Peknej ceste, občerstovaný splodinami škodoviek, ktoré mali s výstupom ešte väčšie problémy ako ja. Očarený prvým priam letným dňom som po zástavke na čistine znovu sadol na bicykel a nespustiac zrak z okolitých sviežozelených kopcov, spustil sa dolu. Z nikoho nik - čudný rapotavý zvuk sprevádzaný pozvoľnou, ale zato veľmi presvedčivou stratou rýchlosti. Ním indukovaný pohľad na koleso, odkiaľ podozrivý zvuk prichádzal, bol v znamení tichého úžasu, ba priam až nechápavého úsmevu - v kolese si trónil kus konára, na štvrtine kolesa vylámané špice, viď foto - špice sú už späť na mieste, aby nezavadzali pri tlačení bicykla :-).
Bolo mi jasné, že tým sa cyklistické dejstvo výletu skončilo. Keďže pôvodne som sa mal stretnúť s kamarátom niekde v okolí Kačína, miesto a spôsob stretnutia sme prispôsobili vyskytnuvším sa okolnostiam. Bajk som netlačil do mesta, ale do Záhorskej, kde mal kamarát odparkované čosi zo svojej motoflotily. Po 12 kilometroch tlačenia samozrejme nesmeli chýbať jeho poznámky typu: "Ďakujem, že si ma odprevadil", no predsa len som bol šťastne dovezený až domov, kde som mohol nechať naplno prepuknuť svoj žiaľ nad utŕženým zranením môjho hlavného dopravného prostriedku.
Tento deň som tak prešiel 20km na bicykli, 12km vedľa bicykla a večer ďalších asi 6km pri ceste do Petržalky a späť. Žeby nová variácia na triatlon?
Zväčšiť mapu
Onen aprílový víkend som sa konečne vyhrabal prevetrať bajk, túto zimu značne opomínaný. Vybehol som po Peknej ceste, občerstovaný splodinami škodoviek, ktoré mali s výstupom ešte väčšie problémy ako ja. Očarený prvým priam letným dňom som po zástavke na čistine znovu sadol na bicykel a nespustiac zrak z okolitých sviežozelených kopcov, spustil sa dolu. Z nikoho nik - čudný rapotavý zvuk sprevádzaný pozvoľnou, ale zato veľmi presvedčivou stratou rýchlosti. Ním indukovaný pohľad na koleso, odkiaľ podozrivý zvuk prichádzal, bol v znamení tichého úžasu, ba priam až nechápavého úsmevu - v kolese si trónil kus konára, na štvrtine kolesa vylámané špice, viď foto - špice sú už späť na mieste, aby nezavadzali pri tlačení bicykla :-).
Bolo mi jasné, že tým sa cyklistické dejstvo výletu skončilo. Keďže pôvodne som sa mal stretnúť s kamarátom niekde v okolí Kačína, miesto a spôsob stretnutia sme prispôsobili vyskytnuvším sa okolnostiam. Bajk som netlačil do mesta, ale do Záhorskej, kde mal kamarát odparkované čosi zo svojej motoflotily. Po 12 kilometroch tlačenia samozrejme nesmeli chýbať jeho poznámky typu: "Ďakujem, že si ma odprevadil", no predsa len som bol šťastne dovezený až domov, kde som mohol nechať naplno prepuknuť svoj žiaľ nad utŕženým zranením môjho hlavného dopravného prostriedku.Tento deň som tak prešiel 20km na bicykli, 12km vedľa bicykla a večer ďalších asi 6km pri ceste do Petržalky a späť. Žeby nová variácia na triatlon?
Zväčšiť mapu
MJ
