(13. - 15. september 2022)
Po siedmych rokoch sme sa nám podarilo opäť realizovať cyklovýlet vo dvojici PJ-Miguel. Ako dopadol? Vari trochu "dôchodcovsky", ale nevadí.
Deň 1
Cieľ sme mali stanovený len orientačne - Brno a Morava, možno prechod na SK. Odchod sa posunul o deň oproti plánu, kvôli PJ-ovým pracovno-pohovorovým povinnostiam. V utorok teda ideme na EC do Brna, čas odchodu po 10-tej plus "plánované" meškanie asi pol hodina. Zato sme mali pre seba celý vozeň - priestor na bajky a aj sedaciu časť. Luxus.
Začiatok po vystúpení v Brne predznamenal priebeh celého tripu - obed v Pivnici Pegas a k nemu originálne, trochu medové, pivo. Mesto na nás pôsobí rušenejšie a osobitejšie ako BA, ale možno len máme viac otvorené zmysly. Nenáhlivo hľadáme východ z mesta (môjmu urbexovému oku cestou učarila najmä továreň Esslerova textilní továrna) a postupne ho upresňujeme smerom na Bílovice nad Svitavou. Autá nás za mestom obiehajú opatrne a nie je ich ani priveľa, po krátkom výšľape a serpentínovom zjazde dávame pauzu, tentoraz v cukrárni.
Následne sa tlačíme smerom na Moravský kras. Nad rančom s koňmi nás cesta zasypaná čerstvo spílenými stromami núti nájsť obchádzku, kde boli tieto stromy taktiež no aspoň v menšom množstve. Po výstupe červenou značkou sa ocitáme Nad Arboretem na náučnom modrom chodníku a súčasne v pestrom zmiešanom lese. Zloženie vegetácie mi pripomína výrazne vyššie nadmorské výšky. Jedna z náučných tabúľ hovorí o člnkovom behu a tak neodolávame a dávame si každý jeden meraný beh. Poznámka pre budúce ja - pred behom si ponaťahovať svaly na nohách.
Pokračujeme smerom na Srnčí studánku, no nenájdeme v nej ani kvapku vody. Po asfaltke teda mierime do dediny Babice nad Svitavou. Krčma aj kaviareň sú už zatvorené, chvíľu sedíme na lavičke pri cintoríne so zvonicou a keďže slnko je už nízko, vydávame sa smerom na Propast Malá Macocha. Škoda, že z pôvodne vyše 40 metrov hlbokých šácht ostali iba zasypané náznaky.
Kúsok na severovýchod satelitná mapa ukazovala lúčku a rekognoskácia vhodnosti pre stanovanie dopadla dobre, takže ostávame tu. V dolnej časti lúky bol posed - okrem nočných motýľov a opusteného osieho hniezda - prázdny. Stan rozkladáme v hornej časti a pri večeri a domácom víne, ktoré doniesol PJ, ostávame hore až kým nad lúkou nevyšiel mesiac.
Deň 2
V noci viac ráz mrholilo a s prestávkami pršalo aj celý nový deň. Zabíjame čas postávaním pod spomínaným posedom a pri návrate k stanu krížom cez les objavujeme suché miesto pod veľkým ihličnanom. Vďaka tomu, že nefúka, je v ňom pomerne veľký výsek, kde voda celkom nedosiahne. Toto miesto sa stáva našou kuchyňou, jedálňou aj obývačkou. Podvečer nás počasie pustilo do dediny, konkrétne do krčmy, na pivo a polievku. Na terase sme sami, štamgasti uprednostňujú útulnejší interiér. V Smíšeném zboží oproti dokúpime pár drobností, najmä teda Moravské víno zo Španielska a slaninu, na ktorej si potom pripravíme pod posedom nazbierané suchohríby.
Večer je o niečo chladnejšie, hviezdy sú prikryté oblakmi, a teda do stanu zaliezame už po deviatej.
Deň 3
Keď som sa zobudil, na oblohe bol kúsok modrej oblohy, no kým vstal aj PJ, vrátila sa jednoliata šeď. Stále občas mrholí, takže sa rozhodujeme pre ukončenie výletu. Aj tak by sme sa museli v piatok vrátiť, takže nemalo význam zase tráviť deň rovnako ako včera. Do Adamova to bol čisto zjazd širokou lesnou cestou, takže aj v daždi išlo o zábavný nenamáhavý úsek. Toho času je Adamov poznačený masívnou prestavbou železnice a ciest, vlak odtiaľto teda nechodí. Asfaltová cesta do Bílovic nad Svitavou je málo frekventovaná, často prerušovaný jednosmernými úsekmi riadenými semaformi.
Cestou míňame opustenú budovu, takže PJ-a lanárim na návrat k nej a malý prieskum. Ide o bývalú nemocnicu pre dlhodobo chorých opustenú vyše 10 rokov. Stav bol taký ako na tomto rok starom videu:
Kým sme bádali, zas začalo mierne pršať. Počas obeda vo Výletní restauraci Sokolovna sa rozpršalo úplne. Budova vrátane interiéru si zachovala atmosféru niekdajších škôl v prírode - vysoké stropy, starý obklad stien, svietidlá poskytujúce len mdlé osvetlenie, hádam pôvodný nábytok a aj denné menu pripomínalo ŠvP. Napriek tomu, že niekedy na mňa toto všetko pôsobilo deprimujúco, nostalgia spravila svoje a teraz sa mi to páčilo.
V najväčšom daždi sme sa rozhodli presunúť do už známej cukrárne vzdialenej asi 100 metrov. Zmokli sme viac než dovtedy za dva dni. Následne nás už čakala len super cesta popri rieke Svitave až do Brna. Predtým sme ju nejak prehliadli, takže asfaltke sme sam ohli vyhnúť. PJ síce chytil šlusdefekt, ale inak bola super - mierny zjazd, takmer nikoho a aj slnko začalo vykúkať.
V Brne sme navštívili obrovský supermarket albert za účelom kúpi tepšičkových pív (Ferdinand 13°, Ostravar, Gambrinus Dry, Primátor 11°, Radegast polotmavý). Zase lialo, takže dve z nich sme si vypili vo veľkom prístrešku pred supermarketom. A potom už len na stanicu, kde sme si počkali na EC meškajúce až 55 minút domov.
Zhodnotenie
Výlet bol poznačený výčitkami z pôžitkov neadekvátnym vynaloženej fyzickej námahe. Veľa sme toho nevideli a to čo sme prešli bolo blízko pri sebe. Celý výlet bol akoby miniatúrou našich obvyklých ciest. Za tri dni sme absolvovali trasu vhodnú na jeden deň - navyše z asi 70 prejdených km sme navyše cca tretinu absolvovali ešte v BA. Ale nebolo zle a som rád, že sme to vôbec na sklonku leta dokázali spáchať.
