(25. - 29. júla 2012)
Juhočeský národný park zvíťazil vo voľbe destinácie prvého cyklovýletu v poslednom roku pred koncom sveta akousi záhadou, keďže o Šumave sme nevedeli nič okrem približnej polohy. Pardon, PJ ešte vedel aj to, že je v ňom akýsi prales Boubín. Vyzbrojení týmito bohatými teoretickými vedomosťami zavčas podvečer (15:00) vyrážame PJovým toho času pojazdným autom. Namiesto autoatlasu máme vytlačenú cestu z Google Maps formou poznámok kedy kam zabočiť.
Hlavná časť viedla po ceste č. 3 a tej sme sa snažili držať zubami-nechtami, hoci niekedy sme sa museli vracať. So súmrakom a popŕchaním sa dostávame do Českej republiky cez Gmund. Stále nevieme kde prespíme, PJ preferuje kemp, ja by som bral aj pole. Je už riadna tma keď nachádzame ceduľu na kemp Rajka v obci Mojné. Celý dvor vlastnia Holanďania, preto v ňom aj bolo niekoľko holandských a jeden anglický karavan. Za tmy a pretrvávajúceho popŕchania rozkladáme stan, PJ evakuuje blízke slimáky a po večeri a kalíšku becherovky vyrážame na prehliadku obce. Krčma už je zatvorená, tak aspoň prejdeme okolo smrdutého rybníka a JRD, z ktorého práve vyráža cisterna. Tým sa prvý deň cyklo(?)výletu končí, bicykle zostali nedotknuté v aute, no ich čas sa pomaly, naozaj pomaly blížil.
Ráno je konečne pekne, usušíme stan a stále netušiac kam vlastne na Šumave chceme ísť vyrážame na Český Krumlov. Prvou úlohou bolo nájdenie bezplatného parkovacieho miesta v záplave platených, čo sa nám podarilo na parkovisku istého obchodného centra pri rieke. Chvíľu sme sa tvárili ako jeho klienti (pobehujúc okolo a čumiac do výkladov) a potom vyrazili na obhliadku mesta. Musím povedať, že som zažil prekvapenie, toto mestečko je nádherné, nenadarmo je aj v UNESCO.
Pobehali sme všetko kde nepýtali vstupné, zámok, záhrady, uličky v centre. Konečne sme zohnali aj mapu Šumavy a po obede sme sa vydali smer Stausee Lipno. Vďaka mape sa postupne začala črtať trasa nášho výletu. Auto sme nechali v Novej Peci, samozrejme opäť na neplatenom "parkovisku"- kúsku trávy na odbočke k miestnemu JRD. Chtiac-nectiac bolo treba začať šliapať do pedálov a to hneď výstupom na Láz. Čoskoro sa napájame na Swarzenberský kanál - kamenné koryto z 19. storočia na zvážanie dreva zo Šumavy do Viedne a Nemecka, s tmavou pomaly plynúcou vodou. Pokračujeme smerom na Plešné jazero, ale kvôli zákazu MTB až k nemu z tohto smeru ho nakoniec nevidíme. Objavili sme však prvé Núdzové nocľažisko, kde možno legálne prespať a disponuje aj sociálnym zariadením. z popisu sme zistili, že ich je v NP niekoľko a hneď sme mali jasno aj v tom, kde budeme počas výletu nocovať.
Neviem prečo, ale české lesy sa mi zdajú iné ako tie naše. Pravdepodobne za tým bude ich geologické "stáří". Namiesto drsnejších strmých hôr a prudkých vôd Slovenska pôsobia dojmom starého, pokojného horstva. Nadchýňa ma ich hrubý machový podklad, mnoho jazierok, mlák a nie je to len na Śumave. Čerpajúc z tejto ich atmosféry sa prevažne rovinatými úsekmi s kvalitným povrchom dostávame do druhého núdzového nocľažiska - Nového údolia. PJ by pokračoval aj na tretie nocľažisko, s čím však nebol schopný získať väčšinu hlasov. Prítomnosť krčmy v odľahlom údolí priamo na hraniciach s Nemeckom ho však presvedčila. Na tomto mieste sa nachádza akési súkromné múzeum železnice ale i toho miesta. Sadáme na pivko, druhé tretie. Veď polotmavé 12 stupňové pivo Dudák nepije človek každý letopočet. Čas trávime plánmi ďalšej cesty ale i rozhovorom s miestnym dôchodcom z Lenory, ktorý si tu privyrába ako SBS-kár v predajni alkoholu a cigariet. Obsluha krčmy v podobe brigádničiek Marušky a Aničky (mená sú z odkázanej web stránky podľa rozpisu služieb na dané obdobie, takže nevieme ktorá bola ktorá) nás ochotne previezla miestnou atrakciou - akýmsi vlakom na ľudský pohon najkratšou medzinárodnou železnicou do Nemecka. Pre mňa to bola vôbec prvá návšteva tejto krajiny.
Po zotmení a dopití posledného Dudáka sa vydávame na nocľažisko. Po postavení stanu podnikáme večeru spojenú s dopitím becherovky. Spou s nami pri stole sedia aj nemecké cykloturistky v zostave (matka+dcéra)x2, preto musíme potláčať nutkanie na akúkoľvek pseudonemeckú komunikáciu (vety typu "Ich und die Mode", "Das Stimmt, warum nicht?" a ďalšie fragmenty stredoškolskej nemčiny).
Ďalší deň začíname opäť ležérne - raňajkami a Dudákom v Krčme Vagón, tentoraz už ozaj posledným. Pokračujeme v skratke cez Mlaka, Dolný Lazov (vďaka brezám pripomínajúci Rusko) po červenej pešej značke k druhému nocľažisku na Strážove. Je to v čase obeda, takže ukladať k prenocovaniu sa rozhodne nechystáme (ako sa neskôr ukáže, predsa len aj tu jednu noc strávime). O kus ďalej nás čakajú Kniežacie pláne, ktoré sa páčili najmä PJovi.
Krátko pred nimi nás zastihla prehánka, niektorí ľudia to riešili úkrytom pod stromami, ja som vybral pršiplášť a PJ si zvolil moknutie bez odporu. Búrku sme si mohli vychutnať aj vďaka tomu, že sme pri Ždáreckom jazierku dopriali pauzu, v rámci ktorej sme sa chceli aj okúpať. Napokon sa namočil (zámerne nepoužívam slovo "zaplával si") len PJ, ja som teplotu vody vyhodnotil ako nedostatočnú. Na Kniežiacich pláňach sa pred dažďom ukrývalo mnoho iných turistov, ale fajn polievka sa nám ako jedným z posledných ešte ušla. Po tomto obede mala Šumava pre nás pripravený výstup k tretiemu nocľažisku na Bučine. Cestou sme sa dozvedeli pár zaujímavostí o hospodárskom využití tunajších lúk a polí, ako v minulosti tak aj v súčasnosti (chov kráv, ohraničovanie pozemkov vyoranými kameňmi).
Šumava, najmä v tejto západnej časti, je riadne poničená lykožrútom. Doslova celé kopce sú pokryté mŕtvymi smrekmi. Aj toto je daň za umelú výsadbu smrekovou monokultúrou, ktorá nahradila pôvodné, zrejme rozmanitejšie, lesy. Ako sme mali možnosť vidieť, miestami sa opäť vysádzajú aj listnaté stromčeky v snahe stratenú diverzitu lesom navrátiť.
Po prehliadke prameňa Vltavy a vystúpaní na úpätie Čiernej hory sme pokračovali zjazdom do Filipovho údolia. Dopriali sme si dvojchodovú večeru a s vidinou posledných pár kilometrov do Modravy, kde sme plánovali prenocovať sme sa nikam neponáhľali. Do Modravy to bol už len zjazd no to čo sme tam našli bolo miesto zďaleka nepripomínajúce očakávanú oázu pokoja. Špinavá dedina plná penziónov a ľudí. O nič lepšie nevyzeralo tunajšie núdzové nocľažisko. Nachádzalo sa pri potoku, na hranici tejto rušnej dediny. Cestou k nemu bolo treba prebrodiť kaluž po akýchsi narýchlo nahádzaných konároch, čo som z naloženým bicyklom po krátkom pokuse vzdal a napriek pokročilému času sme prijali rozhodnutie predsa len pokračovať na nocľažisko na poludníku, vzdialené asi 14 kilometrov ďalej a niekoľko stoviek metrov vyššie. Keď má človek motiváciu v podobe padajúcej tmy, šliape do pedálov a zbytočne nerozmýšľa, či sa mu chce alebo nie. Záverečný výstup na Poledník sme bicykle tlačili. Ako sme očakávali, v nocľažisku bolo pomerne plno, za suseda sme mali aj rodinu s malý dieťaťom ale našťastie v noci bolo potichu. Pred spánkom ešte chvíľu pobudneme na terase o tomto čase už dávno zatvorenej rozhľadne a potom už všetky aktivity nechávame až na ďalší deň.
Vstávame ako prví z osadenstva nocľažiska a prví aj opúšťame kopec. Keďže rozhľadňa otvára až o desiatej, nečakáme ale vydávame sa na dlhý a miestami prudký zjazd do dediny Prášily. Vezmeme útokom potraviny, na ktorých priedomí dávame raňajky. Ďalšia cesta už vedie naspäť na východ po cykloceste č. 33. V dedine myslím Sŕní dáme fľaškové tmavé Krušovice a grepový Staropramen pred potravinami a pokračujeme na Dolný Antýgl. Odtiaľto nám najviac vyhovovala cesta po modrej na Horskú Kvildu. Je na nej zakázaný vjazd bicyklov, preto sa chvíľu tvárime, že ich len tlačíme. Treba povedať, že celá cesta bola kvalitná, prešlo by ňou aj auto preto sme zákazu vôbec nerozumeli. To by už mohli prikázať aj peším turistom chodiť po nej bosí. V Horskej Kvilde nechýbal kvalitný obed, našťastie do ďalšej dediny Kvilda to bol len príjemný zjazd. Ďalšia cesta do Borovej Lady po asfaltke nemala čím zaujať, nič zapísania hodné si z nej nespomínam. Nasledoval výstup na dedinu Lipka odmenený Dudákom, žiaľ tentoraz nie polotmavým ale obyčajným, svetlým. Ďalšia cesta len heslovite: Kubova Huť, Horní Vltavice, Lenora (kde sa dopoludnie toho dňa konala slávnosť chleba, o ktorej nám rozprával SBS-kár v Novom údolí) a napokon Strážov. Okolo Strážova sme prechádzali už predtým, áno, tu sa nachádza nocľažisko, ku ktorému sme sa mali vrátiť a teraz ten okamih nastal. No predtým sme nevideli, aké ohavnosti Strážov ponúka. Kvôli blízkosti hraníc tu bol nespočet obchodov s takým strašným china-made haraburdím, až strach pomyslieť koľko nevinného plastu mu padlo za obeť. Umelohmotný Ježiš obklopený tlupou Indiánov z rovnakého materiálu, vtáctvo všetkého druhu, trpaslíčstvo, slimáčstvo a všetko možné čo si uletení ľudia pchajú do predzáhradok alebo bohvie kam. K tomu stánky s textilom ako na blšáku a samozrejme, bordely. Až som sa bál spať tak blízko takejto dediny. Našťastie, les aj na malom úseku poskytol celkom dobrý filter zvuku a najmä výhľadu na Strážov. Na nocľažisku už bola jedna česká rodina a neskôr prišli ďalšie dve skupiny. Večer sme strávili pri fľaši lacného vína kúpenom v Kubovej Huti. To však došlo ešte pred úplným zotmením a tak sa pomerne zavčas poberáme spať.
Ráno opäť vstávame ako prvý, pokračujeme zjazdom po červenej, ktorou sme sa sem prvýkrát dostali. Opäť vidíme ruské lesy pri Dolnom Lazove kde sa odpájame na smer České žleby. V Stožci na parkovisku s miestnym predajcom - Slovákom - prehodíme pár slov, pozrieme ekomúzeum (najzaujímavejší exponát spočíval v tom, že ste mali do otvoru strčiť ruku a hmatom skúšať zistiť. aký prírodný materiál v ňom je) a pokračujeme pomerne frekventovanou a trochu jednotvárnou, hoci inak príjemnou, cestou až k nášmu autu. Kupodivu, ostalo tam kde sme ho nechali nedotknuté. Zo zásob piva v aute vyberáme jedno nealko pre vodiča a jedno polotmavé pre mňa - vďaka počasiu pod mrakom majú príjemnú teplotu a zapíjame úspešný výlet.
Čo sme nevideli a asi by sme mali pri ďalšej návšteve, možno lepšie pešej:
Plešné jazero
Boubín
Poludník - rozhľadňa z hora
Posledné noclažisko, ktoré sme nenavštívili
Počty prejdených kilometrov na bajku:
1. deň - 0 :)
2. deň - 30
3. deň - 60
4. deň - 77
5. deň - 30
Spolu - 197 km
Všetky fotky z výletu nájdete v tomto albume.
