Podujatie Cesta priateľstva ma lákalo už v minulých rokoch, ale vždy sa mi ho šťastne podarilo prehliadnuť. Tentoraz bolo podujatie o to aktuálnejšie, o čo viac sa politici u nás i v Maďarsku prekrikujú o dvojitom občianstve a iných žabomyších sporoch. Deň pred podujatím sme na ICQ s PJom intenzívne zvažovali účasť. Zvíťazila túžba po dobrodružstve podporená sebavedomým mávnutím rukou nad nejakými 70 kilometrami trasy. Zistenie, že trasa po 70km nekončí v Bratislave ale kdesi v Maďarsku nami neotriaslo tak, ako by to bolo bývalo na mieste.
View Cesta priateľstva 2010 in a larger map
O 9 sme teda na námestí slobody, je tu tak do 100 ľudí a tešíme sa na komornú atmosféru. Sklamal obsah igelitiek - za 13€ štartovného dostať jeden reflexný pásik je pramálo, ale možno sme len zvyknutí na luxusné podarúnky z Kellys Greenbike maratónu. Do tanca i na počúvanie hrala country skupina. Hlad som preventívne zahnal pizzou z blízkeho kebabsalónu.
Je tu štart a trochu s rozpakmi sa zoraďujeme nevediac kde presne je štartová čiara (to bude asi poznávací znak STARZu - neinak to totiž bolo i na behu Devín-Bratislava). Rozpaky pokračujú, keď nám polícia nedovolí prejsť cez Nový most a tak sa otáčame na Apollo. Proti vetru postupujeme dosť rýchlym tempom (čakal som uvoľnenejší štýl jazdy) až na hranicu s Rakúskom kde je prvá pauza. Ďalšia cesta do Nickelsdorfu však ubiehala príjemne, bez námahy sa šlo skoro 30kou a zrazu sme boli na námestí. Počkal som zaostávajúceho PJa a spoločne sme sa vrhli na ponúkané nápoje. Prekvapila prítomnosť červeného vína. Škoda len, že pokus o duplu nevyšiel - všetko už bolo porozdávané. Asi vedeli, prečo ho priniesli len pár fliaš. Naše plány o troch pohároch sa zmenili na vylihovanie na slnkom zaliatom námestí.
Po budíčku sa zaraďujeme na koniec pelotónu smerujúceho do Maďarska. Išlo sa pohodovým tempom, vedľa cesty sa vinul cyklochodník, ktorý som využil ako rýchlejšiu a voľnejšiu alternatívu presunu po ceste. Kúpalisko v Lipóte napokon úspešne prepadáva horda cyklistov, uvažujeme čo si asi myslia návštevníci, ktorí si prišli vychutnať sobotnú pohodu pri prázdnych bazénoch a zrazu je okolo nich niekoľko stoviek bicyklov a ich upotených vodičov. Vydávame sa k stolom s občerstvením. Vydávanie je bezproblémové, asi pri troch stoloch. Vyberám si ten s krajšími vydávačkami a až pri porovnaní porcií guláša s PJom zisťujem, že som sa nechal nachytať. Moja je polovičná, pokrýva tak dno plastového taniera. Nabudúce pohľad sústredím na to podstatné - guláš a rušivé vplyvy na rozhodnutie o výbere výdajného miesta budem ignorovať.
Polihujúc na tráve a pozorujúc zaujímavé zariadenie s vedrom preklápajúcim sa po naplnení vodou počkáme na tombolu. Výhra sa nám neušla, vždy to ale bolo lepšie ako vyhrať vstupenky na kúpalisko Lipót, čo bola jedna z cien.
Nuž a poďme na to najlepšie - cestu do BA. Keby som bol vedel, že je to vzdialenosť ako z Gabčíkova, asi by som začal nadávať oveľa skôr. Po štrkovitom povrchu dunajskej hrádze a s prvými citeľnými príznakmi pripečenia od Slnka sa trápime spolu s pár podobný-problém-riešiacimi cyklistami. Chvíľami zosadám a trucovito bicykel tlačím. Menšie pookriatie si doprajeme v dedinskej krčme, kde PJ zisťuje, že z jeho dvestoforintoviek krčmárka na kolená nepadne. Zmesou európskych jazykov mu vysvetľuje, že tieto bankovky už neplatia a tak jeho rodinný poklad zostáva nedocenený.
Po oddychu nasadáme znova do sediel, ale nechuť k bicyklu sa už dá krájať. Každá dedina je nekonečne ďaleko, nie a nie sa dostať cez hranicu a pritom vieme, že aj po jej dosiahnutí nás čaká kus cesty. Stojíme každú chvíľu už naplno si uvedomelí, že dať na bajku osobný rekord vo vzdialenosti prejdenej za deň nie je len tak. Pamätám si prestávky pri mošonskom Dunaji, golfovom zámkohoteli, pri vstupe na Slovensko, na zástavke MHD v Rusovciach a až napokon v bufete pred čističkou, kde sme si dopriali oslavné tmavé pivo.
Rezultát z výletu je jasný - tento ročník bol náš prvý i posledný, cesta nebola v pomere k útrapám vôbec zaujímavá, hoci s niekoľkodňovým odstupom nepríjemné spomienky blednú. Dúfam len, že do budúceho ročníka ostanú dosť živé na to, aby sme tohtoročnú chybu nezopakovali.
