Práve sedím asi 20km za Tarnowom na benzínke a čakám kým aspoň trochu ustane dážď. Dnes som vyštartoval neskoro, až okolo 11, lebo aj ráno lialo, ale verím že sa vyčasí. Ostáva mi už len čosi cez 500km domov. Jednu noc chcem ešte stráviť v Poľsku a na Slovensko chcem prejsť cez exhraničný prechod v Spišskej Starej Vsi. Potom chcem ísť pod Tatrami a ďalej sa uvidí ;)
Inak včera bol super deň aj keď nezačal práve najlepšie. Ráno mi rupol ráfik, odletelo z neho asi 10cm. Deň predtým som bol v servise a pán ma na stav ráfika upozorňoval, ale ja som tvrdil že kým prídem domov to už nejako vydrží. Hold nevydržalo :)
Do najbližšieho mesta so serwisom rowerowym to bolo asi 15km, opatrnou jazdou a bez brzdenia zadnou brzdou som to však dal. Skôr som sa bál, či nájdem v sobotu servis kde mi to budú vedieť na počkanie spraviť. Pri vstupe do mesta Mielec som pri sklepe spozyvno-przemyslovym našiel pána, ktorého som podľa statných lýtok šacoval na cyklistu. Ponúkol sa, že ma zavedie do servisu. Po krátkej chvíli sa ukázalo, že to vôbec neni cyklista (nemal ani rower), ale miestny povaľač. Stále dokola omielal slová gangster (resp. gangsterka), Trevis (jeho bývalý spolužiak zo školy, toho času gangster vykrádajúci banky) a jednu z mnohých skratiek nejakej boxerskej asociácie. Veru som sa aj trochu obával kam ma zavedie, chcel som sa aj od neho odpojiť, ale takého človeka sa len tak nezbavíte. Pokiaľ sme však boli medzi ľuďmi, tak som sa cítil pomerne bezpečne.
Keď sme prišli do Staruvky (Staré Mesto), tak začal zdraviť čoraz viac ľudí (vraj jeho bývalí učitelia), ktorí sa však k nemu nehlásili, čomu sa nečudujem. A ešte mal jednu peknú vlastnosť, len čo peknú devu zočil, začal vykrikovať, pískať a inak upútavať na seba (a teda aj na mňa) pozornosť :D
Nakoniec ma ale predsa doviedol do servisu, kde však mali veľa roboty. Dali mi ale kontakt na chalana, ktorý má doma servis a bol ochotný mi to opraviť. Kúpil som teda nové koleso, ktoré je vhodnejšie na cykloturistiku - má pevnejší ráfik aj špajdle a jednoliatu hrubšiu osku, bez rýchloupináku. Dal som to teda opravárovi Filipovi a s gangstrom Pawelom sme šli na browara (aka piwo). Najskôr chcel za svoje služby dobrého browara, potom ešte aj papyrusi (cigaretle), nakoniec sa rozhodol že mu postačí hotovosť, ktorú sám zaiste rozumne investuje. Ako sám som mu chcel dať 20 złotých, nech sa ho zbavím, on si zapýtal 30, tak som mu ich teda dal a on našťastie odišiel.
Čakal som teda na Filipeka, kým opraví bicykel. Keď prišiel, pozval ma k sebe a ponúkol mi sprchu a obed. Ako správny diaľkový cykloturista som hlavne tú sprchu nemohol odmietnuť ;) Hodil som sprchu, doladili sme bajk a na obed boli domáce cestoviny s niečím ako boloňská omáčka. Smacznego!
Bajk konečne jechal ako mal a ja som šiel smerom na Tarnow, čo je celkom duže mesto. Potreboval som sa dostať na druhý koniec mesta, tak som sa spýtal jedného cyklistu, či mi vie poradiť cestu. Cyklista Adam povedal, že sa práve ide len tak previesť a že pôjde mnou. Na začiatku Tarnowa sa na kopci pyšne týčili paneláky, sídlisko pripomínalo naše Dlhé Diely. Prešli sme Starým Mestom, ktoré bolo vzhľadom na to, že bola sobota relatívne prázdne. Ľudia vraj z Tarnowa odchádzajú do zahraničia, kedysi do Anglicka, teraz vraj fičí Nórsko :) Pokračovali sme ďalej a na konci mesta, po 18km, sme sa s prianím širokej drogy rozlúčili.
Už bola takmer tma, keď som našiel miesto na stan. Potom ako som si uvaril večeru a vliezol do stanu začalo pršať a s krátkymi prestávkami prší dodnes ;) Teraz opäť celkom výdatne, ale aspoň stan sa mi na pumpe vyschol, takže večer snáď opäť vleziem do suchého.
Večer som ešte zo stanu počul nejaké fajrworky, takže takto príjemne som prežil tohtoročné narodeniny :)
24 augusta 2014
EBiT, part 16
21 augusta 2014
EBiT, part 15
Czeszt!
(Uwaga! Riadky nasledovnie v jazyce polskiem)
Ja dojechal do Respubliky Połskej. To jest panstwo bardzo szumne. Tu gory i jazierka i łesiky i polia. Krajina jest finałne zwłnena, ne rowyna samotna jako w Łitwie. Tu i duzse parkow narodowych i krajobrazowych. Drogy dobre dła rowerow i samochodow.
Ja prvnejszi dien szukal miesto dła noclegu i nasziel u jazera Wigry. To jest miesto bardzo szumne, wy uwydite na fotografii. Na obed ja w sklepe sebe kupil koleno udene połkiłowe. To jest porcia bardzo duzsa, ja tozse jedol i na weczeru.
Tu jest tma bardzo brzo, o 8 weczer pan nemozse rowerowať, pan musi w stan jechať.
To jest wsjo ja chtel wam wzkazať, ja jedem ďałej na południe, do naszich susedow, Slowakow.
S paniem bogem.
A keďže nie každý je tak zdatný v poľštine ako ja, zvyšok doplním po slovensky. Teraz som v ubytovni v meste Puławy na brehu Visly. Nie že by som sa nutne potreboval vyspať v normálnej posteli, na stan, karimatku a spacák som si už zvykol. Ale bez sprchy som bol už asi 7 stupňov zemepisnej šírky, naposledy som sa sprchoval v Haapsalu v Estónsku ;) takže tú som si už chcel dopriať. Aby ste si nemysleli že som nejaký špinoš, tak som sa ešte raz kúpal v Baltiku pri Rige :) Cena za ubytko 31 złotých tiež neni zlá, v prepočte asi 7,5e.
Dnes ráno som stretol cykloturistu, staršieho pána okolo 60. Bol to zaujímavý zjav. Rower celoodpružený, ale zrejme niečo za pár šupov z Tesca, cyklotašky také obyčajné ako ja (žiadne Ortlieby), oblečené civilné kraťase a tričko. Trochu som váhal či ho osloviť, či to nie je len miestny občan na ceste do práce. Ale potom prezradil že v predošlý deň prešiel 115km z Varšavy. Mal aj na Poliaka slušné znalosti o Slovensku, poznal zopár miest keďže bol u nás rowerowať. Ponaučenie? Nesúď človeka podľa oblečenia a výstroje :)
Ale ďalší cyklista bol už ozaj exot. Ten vraj prejde denne 250km, tvrdil že 60km do práce, no aj tak mi to nejak nesedí, možno dáky poľský meter :D
Inak priťahujem hlavne rôzne miestne figúrky. Niet sa ani moc čomu čudovať, keď si na obed sadnem do obecného parku, môžem tam stretnúť snáď len takéto individuality a mamičky s kočíkmi. Ako mne nerobí problém prehodiť pár slov s hocikým, ale keď sa chcem v kľude naobedovať a niekto vám v kuse podáva ruku, hovorí ako by bil Poliakov a Rusov a vy mu po 5.krát hovoríte že nie ste Čech ale Slovák to už lezie na nervy. A týchto týpkov neodradí ani to, že mám veci rozložené po celej lavičke, tenisky vyzuté aby som si vyvetral nohy a obďaleč ešte suším stan ;)
19 augusta 2014
EBiT, part 14
08 augusta 2014
EBiT, dražba rukavíc
Včera som vyradil cyklorukavice, ktoré mi boli doteraz verným spoločníkom na CV a týmto ich dávam do dražby. Šťastný dražiteľ si bude môcť doslova ohmatať čo som si ja ohmatal počas doterajších temer 5000km. Výťažok z aukcie bude použitý na zdokumentovanie CV a spracovanie fotografií. Vyvolávacia cena 1e, minimálne prihodenie taktiež. Dražba začína práve teraz :)
07 augusta 2014
EBiT, part 13
Pre poruchu na bicykli som sa zasekol v Haapsalu v Estónsku, podľa Google maps asi 1600km od BA ;) Deň pritom začal pohodovo. Ráno som sa zobudil v kempe na pláži. Tu v Estónsku je veľa oficiálnych miest na kempovanie zadarmo. V stane som mal trochu piesku, keďže večer prišla búrka a musel som veci narýchlo poschovávať, ale nebolo to nič strašné. S raňajkami som musel improvizovať, keďže som si zabudol kúpiť müsli, ktoré teraz pre mňa predstavujú prvé jedlo dňa, ale na CV je človek na nečakané situácie zvyknutý ;)
Mojím najbližším cieľom bolo teda mesto Haapsalu vzdialené asi 50km. Cesta bola príjemná, bez veľkej premávky. Najskôr prašná, čiže moje čierne gate sa sfarbili do siva. Potom asfaltka, stále s minimálnym "provozom" a pár výhľadmi na Baltické more. Do mesta som prišiel okolo 14, tak som sa naobedoval a bol som zvedavý na mesto, ktoré ako som sa dočítal prezývajú Benátky severu. Nepochopil som prečo, keďže tu nie sú žiadne kanály, čo je pre mňa primárna asociácia s Benátkami. Promenáda pri mori je ale pekná, to im treba nechať. O pláži, na ktorej som sa chcel okúpať, sa to žiaľ povedať nedá. Vstup do vody bahnitý, pokrytý riasami, voda balticky studená. Od svojho plánu som definitívne upustil po zočení mŕtvej ryby vyplavenej na breh. Miestnym nič z toho ale zjavne nevadilo a veselo sa čvachtali :)
Pobral som sa teda pomaly ďalej. V tom som si ale všimol osmičku na zadnom kolese. Jazdiť sa síce dalo, ale keďže som bol v meste, rozhodol som sa navštíviť servis. Z osmičky sa vykľula zlomená oska, aspoň myslím že sa to tak volá. Treba vymeniť aj jednu špajdlu a keďže už bolo dosť neskoro, musel som bajk nechať v servise. Vydal som sa teda hľadať ubytko. Cena 30e za hostel s "reasonable prices" sa mi zdala priveľa, toľko som predsa platil v centre Helsínk. Po pozretí dvoch ďalších (rozumej drahších) som sa so sklopenými ušami vrátil :) Teraz som už po večeri a záver dňa mi spríjemňujú 3 fľaškové pivá, čo kvôli 3 estónskym tepšiam poteší istotne Miguela.
Ešte pár slov k ceste. Vďaka blízkosti mora a nízkej premávke je to v Estónsku pohoda. Po bajkovaní v Nórsku sa ale obávam, že podobnú scenériu už cestou neuvidím. Dovolím si tvrdiť, že aj priemerný deň v Nórsku poskytol viac cyklo zážitkov ako najlepšie dni hocikde inde. Aj tak ale každá nová krajina ukáže niečo osobité, čiže sa teším a verím, že zajtra budem opäť v sedle :) Predstava, že som však stále 1600km od domu predsa len straší, hlavne prejsť Poľsko zo severu na juh bude oriešok ;) Uvidím, ako to tam pôjde, aj by to začalo byť príliš monotónne, možno si cestu aj skrátim vlakom, ale to je stále ďaleko...
04 augusta 2014
EBiT, part 12
Hostel v Helsinkách, opäť ohromné teplo, ale tak to už asi v hosteloch chodí. Tu konkrétne sme 8 na izbe. Ale vraj je to najlepší hostel vo Fínsku, takže sa nemôžem sťažovať ;) Rozhodne by som to však vymenil za včerajšiu noc - súkromná piesočná pláž pri Baltiku. Na kúpanie síce bolo trochu chladno, ale výhľad zo stanu bol úžasný.
Dnes som sa opäť stretol s Timom, cykloturistom, ktorého som stretol v predošlom príspevku. Poukazoval mi mesto a dozvedel som sa čo-to z histórie, ktorá kupodivu nie je až tak vzdialená, vačšinu starších budov Timo datoval do 19. či 20. storočia. Nakoniec sme sa previezli na jeho loďke, ktorej motor bol silnejší ako na čo bola stavaná, takže jazda bola celkom adrenalínová :)
Zajtra idem trajektom do Tallinu, čiže sa už definitívne poberiem od 60. rovnobežky smerom na juh. Najbližšie ma teda čaká zrejme krátke, ale verím že na zážitky opäť intenzívne putovanie po pobaltských krajinách.