Pekná cesta, škaredý pád

V predposledný septembrový deň sme s PJ-om využili slnečné babie leto na menší výlet do známych končín Malých Karpát. Zopakovali sme si single-track Cerová dráha a posedeli na Malom Slavíne, keďže disk-golfové náčinie bolo nezvestné, vďaka čomu PJ bezprácne obhájil svoj majstrovský titul. Vybehli sme aj na Biely kríž, kde sme pri chutnom pive Holba využili novovybudovaný stôl. Pribudol tu aj nový prístrešok a stojany na bicykle.

Ale nie preto vznikol tento článok. Od Bieleho kríža sme postupne v jednotlivých rýchlejších zjazdových úsekoch zvyšovali svoju maximálku, PJ súc vždy tesne nado mnou, asi aj kvôli 29' kolesám. Na Peknej ceste krátko pod horným parkoviskom sme obiehali staršieho pána. Dole pri šikane, kde cesta križuje potok sme pri výjazde z nej začuli buchot. Obzriem sa a pri zvodidlách vidím starý bicykel v posledných fázach pohybu. Najprv som myslel, že ho tam mal len niekto opretý a zošuchol sa. V zlom tušení sme ale išli prezrieť priekopu a asi tri metre v zráze a kroví bol usadený onen pán. Vzhľadom na to, že sme pri zjazde prekonali 60km/h a on "doletel" hneď za nami, to musel byť exportný pád. Zbehli sme k nemu a zbežný pohľad nás, medicínsky nevzdelaných alebo radšej nemedicínsky vzdelaných rozhodol, že ďalšiemu kolemjdoucímu cyklistovi kážeme privolať 155. Tržná rana na čele spolu so stopami po brzdení hlavou o zeleň a dve rezné rany na nohe nevyzerali úplne nevinne. Pomohli sme pánovi na cestu, hoci ako sme neskôr počuli od záchranárov, mali sme ho nechať tam. No nevyzeral nehybne, skôr sa snažil posadiť, tak nám prišlo správnejšie pomôcť mu. Po chvíli presekávania cez malinčie sa to podarilo. Ujo sa celkom rozhovoril o tom, aký je on cyklista. Hoci skôr sa žiada minulý čas - prastará eska bez prehadzovačky, s brzdou len vzadu a tenkými ojazdenými plášťami, teraz navyše s vychýlením riadením a helma doma na vešiaku sú dosť "out".

Po príchode sanitky sa z neho záchranári snažili zistiť, kde býva. Nevedel sa rozhodnúť medzi Račianskou 15 a 115. V aktovke nemal nič okrem kľúčov. Spomenul si aspoň na svoje meno a meno svojho suseda, keďže doma vraj nikoho nemal. Sanitka odišla aj s ním, a nám zostala Eska, ktorú sme boli odhodlaní doručiť k nemu domov. Pokusy o jazdu s extra bicyklom v ruke sa skončili doudieraním o pedále a tak som teda oba bajky radšej viedol popri sebe. PJ šiel hľadať číslo 115, ktoré sa ukázalo, že je o dosť ďalej, než vravel jeden zo záchranárov. A ako sme sa obávali, ujo na tej adrese nebýval. Číslo 15 bolo zas priďaleko na to, aby tam jazdil na takej rachotine.

Po chvíli bezradnosti sa ukázali hneď dve riešenia. Jednak meno suseda po internetovej lustrácii ukázalo správne číslo ulice 159 a taktiež rozhodnutie ísť ešte raz pozrieť zvončeky na panelákoch na konci Peknej cesty takmer súčasne viedlo o objaveniu oboch mien na menovkách. Aj keď nemal byť nikto doma, zazvonil som najprv na zvonček s menom nášho nešťastníka. Kupodivu, zdvihla pani - zrejme manželka - a hneď zbehla dolu, ani vystrašená veľmi nevyzerala. Misiu sme tým splnili a hádam sa ujo opäť vráti jazdiť s vetrom o preteky. Mená účinkujúcich neuvádzame, ale máme ich v redakcii.

EBiT, part 16

Práve sedím asi 20km za Tarnowom na benzínke a čakám kým aspoň trochu ustane dážď. Dnes som vyštartoval neskoro, až okolo 11, lebo aj ráno lialo, ale verím že sa vyčasí. Ostáva mi už len čosi cez 500km domov. Jednu noc chcem ešte stráviť v Poľsku a na Slovensko chcem prejsť cez exhraničný prechod v Spišskej Starej Vsi. Potom chcem ísť pod Tatrami a ďalej sa uvidí ;)
Inak včera bol super deň aj keď nezačal práve najlepšie. Ráno mi rupol ráfik, odletelo z neho asi 10cm. Deň predtým som bol v servise a pán ma na stav ráfika upozorňoval, ale ja som tvrdil že kým prídem domov to už nejako vydrží. Hold nevydržalo :)
Do najbližšieho mesta so serwisom rowerowym to bolo asi 15km, opatrnou jazdou a bez brzdenia zadnou brzdou som to však dal. Skôr som sa bál, či nájdem v sobotu servis kde mi to budú vedieť na počkanie spraviť. Pri vstupe do mesta Mielec som pri sklepe spozyvno-przemyslovym našiel pána, ktorého som podľa statných lýtok šacoval na cyklistu. Ponúkol sa, že ma zavedie do servisu. Po krátkej chvíli sa ukázalo, že to vôbec neni cyklista (nemal ani rower), ale miestny povaľač. Stále dokola omielal slová gangster (resp. gangsterka), Trevis (jeho bývalý spolužiak zo školy, toho času gangster vykrádajúci banky) a jednu z mnohých skratiek nejakej boxerskej asociácie. Veru som sa aj trochu obával kam ma zavedie, chcel som sa aj od neho odpojiť, ale takého človeka sa len tak nezbavíte. Pokiaľ sme však boli medzi ľuďmi, tak som sa cítil pomerne bezpečne.
Keď sme prišli do Staruvky (Staré Mesto), tak začal zdraviť čoraz viac ľudí (vraj jeho bývalí učitelia), ktorí sa však k nemu nehlásili, čomu sa nečudujem. A ešte mal jednu peknú vlastnosť, len čo peknú devu zočil, začal vykrikovať, pískať a inak upútavať na seba (a teda aj na mňa) pozornosť :D
Nakoniec ma ale predsa doviedol do servisu, kde však mali veľa roboty. Dali mi ale kontakt na chalana, ktorý má doma servis a bol ochotný mi to opraviť. Kúpil som teda nové koleso, ktoré je vhodnejšie na cykloturistiku - má pevnejší ráfik aj špajdle a jednoliatu hrubšiu osku, bez rýchloupináku. Dal som to teda opravárovi Filipovi a s gangstrom Pawelom sme šli na browara (aka piwo). Najskôr chcel za svoje služby dobrého browara, potom ešte aj papyrusi (cigaretle), nakoniec sa rozhodol že mu postačí hotovosť, ktorú sám zaiste rozumne investuje. Ako sám som mu chcel dať 20 złotých, nech sa ho zbavím, on si zapýtal 30, tak som mu ich teda dal a on našťastie odišiel.
Čakal som teda na Filipeka, kým opraví bicykel. Keď prišiel, pozval ma k sebe a ponúkol mi sprchu a obed. Ako správny diaľkový cykloturista som hlavne tú sprchu nemohol odmietnuť ;) Hodil som sprchu, doladili sme bajk a na obed boli domáce cestoviny s niečím ako boloňská omáčka. Smacznego!
Bajk konečne jechal ako mal a ja som šiel smerom na Tarnow, čo je celkom duže mesto. Potreboval som sa dostať na druhý koniec mesta, tak som sa spýtal jedného cyklistu, či mi vie poradiť cestu. Cyklista Adam povedal, že sa práve ide len tak previesť a že pôjde mnou. Na začiatku Tarnowa sa na kopci pyšne týčili paneláky, sídlisko pripomínalo naše Dlhé Diely. Prešli sme Starým Mestom, ktoré bolo vzhľadom na to, že bola sobota relatívne prázdne. Ľudia vraj z Tarnowa odchádzajú do zahraničia, kedysi do Anglicka, teraz vraj fičí Nórsko :) Pokračovali sme ďalej a na konci mesta, po 18km, sme sa s prianím širokej drogy rozlúčili.
Už bola takmer tma, keď som našiel miesto na stan. Potom ako som si uvaril večeru a vliezol do stanu začalo pršať a s krátkymi prestávkami prší dodnes ;) Teraz opäť celkom výdatne, ale aspoň stan sa mi na pumpe vyschol, takže večer snáď opäť vleziem do suchého.
Večer som ešte zo stanu počul nejaké fajrworky, takže takto príjemne som prežil tohtoročné narodeniny :)

EBiT, part 15

Czeszt!
(Uwaga! Riadky nasledovnie v jazyce polskiem)
Ja dojechal do Respubliky Połskej. To jest panstwo bardzo szumne. Tu gory i jazierka i łesiky i polia. Krajina jest finałne zwłnena, ne rowyna samotna jako w Łitwie. Tu i duzse parkow narodowych i krajobrazowych. Drogy dobre dła rowerow i samochodow.
Ja prvnejszi dien szukal miesto dła noclegu i nasziel u jazera Wigry. To jest miesto bardzo szumne, wy uwydite na fotografii. Na obed ja w sklepe sebe kupil koleno udene połkiłowe. To jest porcia bardzo duzsa, ja tozse jedol i na weczeru.
Tu jest tma bardzo brzo, o 8 weczer pan nemozse rowerowať, pan musi w stan jechať.
To jest wsjo ja chtel wam wzkazať, ja jedem ďałej na południe, do naszich susedow, Slowakow.
S paniem bogem.
A keďže nie každý je tak zdatný v poľštine ako ja, zvyšok doplním po slovensky. Teraz som v ubytovni v meste Puławy na brehu Visly. Nie že by som sa nutne potreboval vyspať v normálnej posteli, na stan, karimatku a spacák som si už zvykol. Ale bez sprchy som bol už asi 7 stupňov zemepisnej šírky, naposledy som sa sprchoval v Haapsalu v Estónsku ;) takže tú som si už chcel dopriať. Aby ste si nemysleli že som nejaký špinoš, tak som sa ešte raz kúpal v Baltiku pri Rige :) Cena za ubytko 31 złotých tiež neni zlá, v prepočte asi 7,5e.
Dnes ráno som stretol cykloturistu, staršieho pána okolo 60. Bol to zaujímavý zjav. Rower celoodpružený, ale zrejme niečo za pár šupov z Tesca, cyklotašky také obyčajné ako ja (žiadne Ortlieby), oblečené civilné kraťase a tričko. Trochu som váhal či ho osloviť, či to nie je len miestny občan na ceste do práce. Ale potom prezradil že v predošlý deň prešiel 115km z Varšavy. Mal aj na Poliaka slušné znalosti o Slovensku, poznal zopár miest keďže bol u nás rowerowať. Ponaučenie? Nesúď človeka podľa oblečenia a výstroje :)
Ale ďalší cyklista bol už ozaj exot. Ten vraj prejde denne 250km, tvrdil že 60km do práce, no aj tak mi to nejak nesedí, možno dáky poľský meter :D
Inak priťahujem hlavne rôzne miestne figúrky. Niet sa ani moc čomu čudovať, keď si na obed sadnem do obecného parku, môžem tam stretnúť snáď len takéto individuality a mamičky s kočíkmi. Ako mne nerobí problém prehodiť pár slov s hocikým, ale keď sa chcem v kľude naobedovať a niekto vám v kuse podáva ruku, hovorí ako by bil Poliakov a Rusov a vy mu po 5.krát hovoríte že nie ste Čech ale Slovák to už lezie na nervy. A týchto týpkov neodradí ani to, že mám veci rozložené po celej lavičke, tenisky vyzuté aby som si vyvetral nohy a obďaleč ešte suším stan ;)

EBiT, part 14

Uz som asi 4.den v Polsku, momentalne v obci Kosów Lacki asi 800km od BA. Moj prichod vidim tak do 2 tyzdnov, cize niekedy na prelome aug/sept. Po neustalej rovine v pobaltskych statoch som v Polsku opat nasiel mentalnu silu do bicyklovania, a hoc su tu aj kopceky a fuka casto protivietor, jazdi sa mi tu fajn. Uz som niekde na urovni Varsavy, pokracujem stale na juh (po polsky na poludnie), chcem ist popri rieke Visle a slovensku hranicu chcem prekrocit niekde na vychod od Tatier, aby som si este aj Slovensko uzil. Ak by mi niekto chcel robit spolocnost na ceste Slovenskom, ktoru predpokladam tak na 3-4 dni, tak je srdecne vitany. Seriozni zaujemcovia nech sa hlasia prostrednictvom mobilu, na internete som velice sporadicky. Tot zatial vse, pokracujem dalej na poludnie.

EBiT, dražba rukavíc

Včera som vyradil cyklorukavice, ktoré mi boli doteraz verným spoločníkom na CV a týmto ich dávam do dražby. Šťastný dražiteľ si bude môcť doslova ohmatať čo som si ja ohmatal počas doterajších temer 5000km. Výťažok z aukcie bude použitý na zdokumentovanie CV a spracovanie fotografií. Vyvolávacia cena 1e, minimálne prihodenie taktiež. Dražba začína práve teraz :)

EBiT, part 13

Pre poruchu na bicykli som sa zasekol v Haapsalu v Estónsku, podľa Google maps asi 1600km od BA ;) Deň pritom začal pohodovo. Ráno som sa zobudil v kempe na pláži. Tu v Estónsku je veľa oficiálnych miest na kempovanie zadarmo. V stane som mal trochu piesku, keďže večer prišla búrka a musel som veci narýchlo poschovávať, ale nebolo to nič strašné. S raňajkami som musel improvizovať, keďže som si zabudol kúpiť müsli, ktoré teraz pre mňa predstavujú prvé jedlo dňa, ale na CV je človek na nečakané situácie zvyknutý ;)
Mojím najbližším cieľom bolo teda mesto Haapsalu vzdialené asi 50km. Cesta bola príjemná, bez veľkej premávky. Najskôr prašná, čiže moje čierne gate sa sfarbili do siva. Potom asfaltka, stále s minimálnym "provozom" a pár výhľadmi na Baltické more. Do mesta som prišiel okolo 14, tak som sa naobedoval a bol som zvedavý na mesto, ktoré ako som sa dočítal prezývajú Benátky severu. Nepochopil som prečo, keďže tu nie sú žiadne kanály, čo je pre mňa primárna asociácia s Benátkami. Promenáda pri mori je ale pekná, to im treba nechať. O pláži, na ktorej som sa chcel okúpať, sa to žiaľ povedať nedá. Vstup do vody bahnitý, pokrytý riasami, voda balticky studená. Od svojho plánu som definitívne upustil po zočení mŕtvej ryby vyplavenej na breh. Miestnym nič z toho ale zjavne nevadilo a veselo sa čvachtali :)
Pobral som sa teda pomaly ďalej. V tom som si ale všimol osmičku na zadnom kolese. Jazdiť sa síce dalo, ale keďže som bol v meste, rozhodol som sa navštíviť servis. Z osmičky sa vykľula zlomená oska, aspoň myslím že sa to tak volá. Treba vymeniť aj jednu špajdlu a keďže už bolo dosť neskoro, musel som bajk nechať v servise. Vydal som sa teda hľadať ubytko. Cena 30e za hostel s "reasonable prices" sa mi zdala priveľa, toľko som predsa platil v centre Helsínk. Po pozretí dvoch ďalších (rozumej drahších) som sa so sklopenými ušami vrátil :) Teraz som už po večeri a záver dňa mi spríjemňujú 3 fľaškové pivá, čo kvôli 3 estónskym tepšiam poteší istotne Miguela.
Ešte pár slov k ceste. Vďaka blízkosti mora a nízkej premávke je to v Estónsku pohoda. Po bajkovaní v Nórsku sa ale obávam, že podobnú scenériu už cestou neuvidím. Dovolím si tvrdiť, že aj priemerný deň v Nórsku poskytol viac cyklo zážitkov ako najlepšie dni hocikde inde. Aj tak ale každá nová krajina ukáže niečo osobité, čiže sa teším a verím, že zajtra budem opäť v sedle :) Predstava, že som však stále 1600km od domu predsa len straší, hlavne prejsť Poľsko zo severu na juh bude oriešok ;) Uvidím, ako to tam pôjde, aj by to začalo byť príliš monotónne, možno si cestu aj skrátim vlakom, ale to je stále ďaleko...

EBiT, part 12

Hostel v Helsinkách, opäť ohromné teplo, ale tak to už asi v hosteloch chodí. Tu konkrétne sme 8 na izbe. Ale vraj je to najlepší hostel vo Fínsku, takže sa nemôžem sťažovať ;) Rozhodne by som to však vymenil za včerajšiu noc - súkromná piesočná pláž pri Baltiku. Na kúpanie síce bolo trochu chladno, ale výhľad zo stanu bol úžasný.
Dnes som sa opäť stretol s Timom, cykloturistom, ktorého som stretol v predošlom príspevku. Poukazoval mi mesto a dozvedel som sa čo-to z histórie, ktorá kupodivu nie je až tak vzdialená, vačšinu starších budov Timo datoval do 19. či 20. storočia. Nakoniec sme sa previezli na jeho loďke, ktorej motor bol silnejší ako na čo bola stavaná, takže jazda bola celkom adrenalínová :)
Zajtra idem trajektom do Tallinu, čiže sa už definitívne poberiem od 60. rovnobežky smerom na juh.  Najbližšie ma teda čaká zrejme krátke, ale verím že na zážitky opäť intenzívne putovanie po pobaltských krajinách.

EBiT, part 11

Hei! Dnes v noci som sa preplavil trajektom zo Stokholmu do Turku a teraz planujem par dni putovat Finskom do Helsink. Odtial potom zoberiem trajekt do Tallinu v Estonsku a potom uz len na juh (resp. juhozapad) na Slovensko :) Cesta trajektom trvala 12 hodin, ja som mal kupeny samozrejme najlacnejsi listok bez kabiny (postele), takze som ratal ze prenocujem niekde v restike alebo na chodbe na zemi. Hned pri check-ine som ale stretol Tima, chalana z Helsink, ktory sa vracal z cyklovyletu po Pobalti, Kaliningrade, Polsku a Svedsku. Mal kupenu izbu pre dvoch a kedze tam bol sam, ponukol mi, ze tam mozem prespat. Ked som si predstavil ako sa krcim a kazdu chvilu budim niekde na zemi v podpalubi, tak som tuto ponuku s radostou prijal. A sprcha po par dnoch tiez potesila ;) Tiez ma pozval k sebe, ked dorazim do Helsink (on tam isiel vlakom), takze aj tam mam noclah predbezne vybaveny. Co sa tyka Svedska, to ma az tak neohromilo, plati to co som napisal v predoslom prispevku, cize prevazne rovina, par jazier, stromy, polia, nic extra. Len ta multikulturnost ma celkom prekvapila, kym v Norsku som zmes roznych narodnosti videl len v Osle, vo Svedsku to bolo v kazdom vacsom meste, zrejme maju volnejsiu imigracnu politiku ;) Co sa mi ale pacilo je, ze tam je dost vela jazier, tak su tu pristavy, ktore ponukaju pekne scenerie a pre mna niekedy aj moznost na prenocovanie ;) Vcera som teda trochu pojazdil po Stokholme, nastastie som sa musel starat o bajk, takze som nemusel vstupit do ziadneho muzea, ci uz moderneho alebo ineho umenia ;) Vecer trajektom sme sa plavili asi 3 hodiny pomedzi ostrovy, niekedy bol nas 10 poschodovy kolos len par desiatok metrov od pobrezia. Ja, hoci aj mam kapitansky kurz, ktory som ziskal pri pobyte v Chorvatsku, by som si na taketo manevrovanie netrufol ;) Tak nateraz koncim a tesim sa, ake nove dobrozdruzstva a zazitky mi ponukne Finsko. Inak konecne normalna krajina, kde pouzivaju eura, takze uz nebudem musiet v potravinach pracne prepocitavat tie ich severske koruny ;)

EBiT, part 10

Po dvoch týždňoch putovania po Nórsku sa mi úspešne podarilo vstúpiť na švédske územie. Medzi Nórskom a Švédskom som šiel asi 10km po prašnej ceste, len v strede ceduľa oznámujúca že som v Švédsku, čiže tu hranice ozaj neexistujú :) Krajina je mierne zvlnená, cesty po ktorých som zatiaľ išiel pripomínajú sever Dánska - sú to len také malé hupky. Popri ceste rastú ihličnany, kde-tu sa objaví breza. Prevažne ihličnaté lesy sú tu ale zrejme kvôli zemepisnej šírke a nie kvôli nadmorskej výške. Cez deň je tu stále horúco, dnes som mal problémy s dočerpaním vody ale inak to je fajn.
Teraz som v Karlstade, cca 300km od Štokholmu. Neviem presne po akej ceste budem pokračovať, k infocentru som dorazil až keď bolo zatvorené a mapu Švédska zatiaľ nemám. Aj tak sa tu prehnala poriadna búrka, takže tu počkám do zajtra a pozháňam informácie.
Mirke a Andrejovi prajem nech sa im pobyt v Nórsku vydarí aspoň tak ako mne a ako v Nórsku hovoríme God tur! a ostatným ešte veľa príjemných letných dní :)

EBiT, part 9

Práve ležím v hosteli v Osle a je tu riadny hic. Radšej by som bol v stane, kde môžem teplotu lepšie regulovať, ale chcem si ešte zajtra pozrieť mesto. Dnes som bol na Holmenkollene (skokanský mostík, viď foto na FB). Ešte predtým som si nenechal ujsť múzeum moderného umenia, hoci po návšteve múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach sme si s Miguelom povedali že nikdy viac. Tak teraz to hovorím znova, snáď to už neporuším ;) Hneď na úvod ma privítali telá muža a ženy na pitevnom stole, pričom boli vidieť len genitálie. Z ďalších kúskov stoja za zmienku len nafukovačky, jedna v podobe húsenice na rebríku, druhá už neviem aké zviera, ale pod sebou mala hrnce. Opäť som sa len presvedčil, že umeniu nerozumiem.
Zajtra si to tu teda ešte pozriem a podvečer chcem vyraziť smer Švédsko. Presnú trasu zatiaľ nemám ale chcem navštíviť aj Štokholm.
Využijem že mám normálnu posteľ a idem spať, ráno o 8 ma čakajú raňajky.

EBiT, part 8

Takže už som v Nórsku, presnejšie už som v Nórsku nejakých 10 dní ;) Prvé 2 či 3 dni to tu bolo úplne super, krásne slnečno, nudnú dánsku rovinu vystriedali kopce, ale bola to príjemná zmena. Z Kristiansandu som putoval po pobreží do Flekkefjordu a tam to stočil na sever. Tu niekde sa ale aj počasie zopsulo a začalo pršať. Asi 3 dni to bolo úplne o ničom, takmer stále pršalo, topánky premočené, fotiť sa tiež nedalo, prišli mi na um dokonca aj myšlienky na návrat či aspoň presun do južnejších krajín. A ešte k tomu aj problémy s bajkom, prevody aj brzdy rozštelované a zadné koleso vydávalo divný zvuk,  proste celé zle. Povedal som si že tomu dám ešte pár dní a keď sa to nezlepší tak to tu balím. Prechádzal som aj cez viacero fjordov ale moc som si to neužíval. Nájsť bajk servis tiež nebolo jednoduché.
Po tých pár upršaných dňoch sa ale znova ukázalo slnko, podarilo sa mi aj opraviť bajk a opäť je to paráda :)
Posledných pár dní považujem za najlepšie z celého výletu. Predvčerom som stretol skupinu 9 Rusov bajkujúcich zo Stavangeru do Bergenu a kempoval som s nimi pri jazere v meste Voss. Na večeru uvarili výborný boršč, ktorým ma ponúkli, oni gavarili pa rusky a ja som hovoril po slovensky a v pogode sme si rozumeli. Na záver večera sme ešte počúvali ruské a srbské pesničky - jediná čo si pamätám bola Ciganizácia :D
Na ďalší deň, teda včera oni pokračovali vlakom a ja som tú istú trasu šiel na bajku. Bolo to výdatné stúpanie až do dedinky Upsete, odkiaľ som sa musel previesť vlakom do Myrdalu, keďže tam ide len 6km železničný tunel kde sa bajkovať nedá. Hore v Myrdale som začul slovenčinu, tak som sa prihovoril. Chalan, Matúš, sa tam stará o bicykle, ktoré si ľudia požičiavajú keď bajkujú po Rallarvegen, najznámejšej cykloceste v Nórsku. Nechal som si u neho tašky a s ľahkým bajkom som sa zpustil 20km zjazdom s temer 1000m prevýšením do Flømu, zatiaľ najsevernejšieho miesta výletu. Hore som sa chcel vyviesť vlakom. Keďže ale lístok stojí 400NOK čo je skoro 60e tak som si to naspäť hore poctivo vyšlapal. Ale s ľahkým bajkom som si výstup doslova užíval, dokonca ešte viac ako zjazd. Večer som našiel úžasné miesto na kemping v divočine v asi 1000m výške s výhľadom na jazero a pri duniacej rieke.
Teraz som v penzióne u jedného Čecha ale už naozaj sotva vidím na displej, zajtra snáď dám ešte o sebe vedieť...

EBiT, part 7

Dnes som dorazil do Aalborgu, cize som nejakych 60 km od trajektu do Norska. Som na byte u sestrinej kamosky brata, takze mozem dobyjat baterky na mobile, fotaku aj svoje vlastne ;) Nemam uz moc energie na pisanie, zajtra ideme pozriet Skagen, kde sa stretava Severne a Balticke more a robi to vraj fantasticke vlny, ved uvidim :) Potom este musim zistit ci mi zoberu bajk na trajekt, ale snad to bude v pohode.

Inak toto Dansko je velice vyspela krajina. Maju tu takzvane Zeltplatze (neviem ako presne sa to pise), ale su to oficialne miesta na stanovanie, vacsinou aj s vodou a zachodom. A posledne dva dni som nasiel miesto s pristreskom, takze som dokonca ani nemusel rozkladat stan - pripominalo to koju, pre tych co vedia co to slovo znaci, len tam bolo menej ludi (bol som v koji sam) a bolo to lacnejsie (rozumej zadarmo).

Na dnes koncim, pradlo sa dopralo a treba ist aj spat...

EBiT, part 6

Takže toto je asi posledný príspevok z Nemecka. Dnes ako som okolo 10 večer hľadal miesto na stan som prechádzal okolo jedného kempu, tak reku kuknem čo je to zač. Pán majiteľ ma hneď pozýval dnu, tak som teda opáčil že Wie viel kostet? On že Fünf, ja som mu nerozumel a pýtam sa že Vier? (Fakt som videl že ukazoval len 4 prsty). On zopakoval Fünf ale povedal niečo v zmysle že keď nemám peniaze tak ma tu nechá prespať aj zadarmo. Potom ešte vravel že za mladi bol na bicykli v Nórsku a keď som sa priznal že tam tiež smerujem, stal som sa definitívne jeho hosťom.
Tak aspoň vidím čo taký kemp ponúka a o čo prichádzam keď spím len tak na poli či kade-tade. (Aj keď je teda pravda že toto je taký lowcostový kemp, ale zas darovanému koňovi na zuby nepozeraj). Je tu Strom, takže môžem slobodne ťukať do mobilu, aj baterku do foťáku si dobijem. Zrejme tu je aj záchod ale ten pohľadám až ráno. Tak isto vodu. No a dá sa tu sedieť na lavici. Ale v podstate všetko zo spomenutého dokážem oželieť, len tú elektrinu musím raz za pár dní riešiť.
Zajtra teda prídem do Dánska, čo bude zas iná krajina, uvidím čo sa zmení, lebo už aj teraz tí ľudia fakt divne hovoria a majú aj také severské mená obcí. Teraz som v Oeversee, predtým bol Frörup či Sieverstedt.
A ak mi ešte dostatočne nezávidíte, tak vedzte že (asi) v pondelok sa mi splní ďalší klukovský sen - pôjdem do Legolandu, ak teda za to nebudú chcieť majland jak sa hovorí.
Ok, idem spať, zajtra by som rád vyrazil trochu skôr lebo cez obed v tom horku moc nezabajkujem...
Deň 20 (pi)
Oeversee (Ochsenweg, stan v kempe)
95 km

EBiT, part 5

Práve sedím vo vývarovni v Rendsburgu, obed za 5,3e, no nekúp to. A hlavne si tu môžem nabíjať mobil a schovať sa pred slnkom ;)
Včera sa mi podarilo nájsť Ochsenweg, starú vikingskú cestu vedúcu zo severného Nemecka až na sever Dánska. Posledné dni popri Labe boli ťažké, fúkal silný protivietor. Teraz je cesta stále rovinatá, ale kľukatí sa, pri ceste rastú stromy čiže sa často ide v tieni a pofukuje príjemný vetrík.
Dnes ešte budem v DE, ale zajtra by som chcel už doraziť do DK. Pred hranicami budem ešte musieť nakúpiť zásoby, predsa len smerujem definitívne do drahších krajín. A keď sa mi zásoby minú, možno prejdem na žrádlo pre psy a mačky, ktoré je lacnejšie, už tu som po ňom v supermarkete pokukoval ;)
Vyzerá že to tu zatvárajú tak sa pomaly poberiem. Ešte nabrať vodu do fliaš a fičím ;)
Tradičná sumarizácia na záver:
Deň 17 (ut)
Neu Bleckede (Elbe)
112 km
Deň 18 (st)
Norderstedt (severne od Hamburgu)
118 km
Deň 19 (št)
Nortorf (Ochsenweg)
113 km

EBiT, part 4

Hallo, die folgende Nachrichten melde ich in deutsche Sprache. Gestern war ich in Stadt Wittenberge. Das ist ein schöne Stadt mit viele Hausen am rechten Ufer der Elbe. Ich funde Übernachtung in Pension zum Tivoli. Ich konnte ein bischen relaxieren und für die nächste Weg die Stärke sammeln.
Am Abend habe ich Bier trinken und Fußbal mit lokale Leute fernsehen. Die lokale Leute sind Deutsch und die Deutsche Elf spielt gegen Algerien. Sie wären nicht zufrieden wann das war Remiz aber sie wären gern wann Deutschland führt. Sie wären immer noch gern wann Deutschland gewinnt.
Heute hatte ich in Pension für Frühstück drei schwarze Brötchen mit Salami und Käse und ein weiß Brötchen mit Marmelade. Dann fährte ich weg.
Ich habe auch heute zwei Botzianen an der Strecke gesehen. Aber Botzian ist ein sehr plachy Vogel. Wann ich komme näher, er geht weiter. So ich konnte kein Selfie-Fotografie mit ihm machen. Sie müssen mir glauben.
Das ist alles was möchte ich jetzt sagen. Auf wiedersehen und tschüß!
PS: Noch eine Sache. Wissen sie nicht wie in Deutschland die Schafe machen? Ich probierte Bé! oder Mé! - ohne Antwort. Ich probiere noch mal, hofentlich wurde ich mehr Glück haben ;)

EBiT, part 3

Už som viac ako 2 týždne na cestách, takže myslím že je čas na krátke bilancovanie :) Hlavné je, že bicyklovanie ma ešte stále baví a rozhodnutie vydať sa na cyklovýlet považujem určite za správne.
Po fyzickej stránke to zatiaľ zvládam, ale keďže sa nie je kam ponáhľať, tak nemusím podávať ani žiadne úžasné výkony. Niektoré dni to ide samo, inokedy ledva tlačím do pedálov, ale myšlienka na definitívny návrat alebo prečo som sa vôbec vydal na túto cestu ma zatiaľ nenapadla. Je zaujímavé, že či je tažký deň alebo ľahký, či sú kopce alebo rovina, či svieti slnko alebo fúka severák, tak či onak prejdem okolo 100 km. Akosi prirodzene som sa prispôsobil tomuto rytmu.
Moje denné povinnosti sa zúžili na minimum, veci ktoré riešim sú ale priam esenciálne - treba si zabezpečiť jedlo a pitie, večer nájsť miesto na spanie, no a cez deň už len bajkovať :)
Po psychickej stránke ma samozrejme niekedy dostihne pocit osamelosti, ktorý je ešte o to intenzívnejší, že je človek v cudzom svete. S tým som ale rátal. Cez deň keď bajkujem si ale užívam okolitú krajinu (pokiaľ to počasie dovolí), takže na nejaké odlúčenie nemyslím. Na ceste tiež stretávam veľa ľudí, s ktorými zavše prehodím zopár slov (pokiaľ to moje jazykové schopnosti povolia). No a večer som natoľko unavený, že hneď zaspím ;) Sloboda výberu kam ísť a čo robiť (okrem bajkovania) čiastočne kompenzuje nevýhody cestovania osamote.
Zatiaľ sa nemusím nijak špeciálne motivovať k ďalšej ceste, stačí že sa teším, čo nový deň prinesie. Teraz budem ešte asi 2-3 dni pokračovať po Elberadweg až do Hamburgu. Odtiaľ by mala ísť stará vikingská cesta na sever až do Dánska, v Nemecku známa ako Ochsenweg, v Dánsku potom Hærvejen a čo bude ďalej ešte uvidím.
A teraz už len faktograficky zhrniem predošlé dni:
Deň 12 (št)
Schönburg (za Naumburgom, stan)
103 km
Deň 13 (pi)
Rothenburg (stále Saaletalradweg,stan)
107 km
Deň 14 (so)
Schönebeck (Elberadweg, stan)
113 km
Deň 15 (ne)
Arneburg (stan)
127 km
Deň 16 (po)
Wittenberge (Pension zum Tivoli)
63 km

EBiT, part 2

Deň 4 (st)
Ubytovňa Kovarov pri Lipne
Keďže som v noci len bivakoval, vstával som už okolo 5 a od 6:30 som bajkoval. Hlavným cieľom bolo vybrať české koruny a trochu doladiť bajk, lebo mi nešiel najväčší predný prevod. S naloženým bajkom ho síce až toľko netreba, ale raz za čas sa zíde. Oba ciele som splnil v Kapliciach, prvom väčšom meste na mojej ceste po zemiach českých. Cyklomechanik si našťastie pamätal, že sme stále bratia, takže som mal túto službu zadarmo. V Kapliciach som získal aj mapu a zistil ako sa dostať k Stausee Lipno. Informačné kancelárie v okolí Lipna a na Šumave sú dobre vybavené, čo znamená že poskytujú vhodné mapy za rozumnú cenu, teda zadarmo.
K priehrade som prišiel vo Vyššom Brode a postupoval som po jej severnom brehu. V meste Lipno som navštívil Stezku korunami stromů, čo je v podstate taká väčšia rozhľadňa. Vstupné 190 Kč je síce dosť, ale zas koľkokrát sa sem človek dostane. Myslím, že to za tie peniaze nestálo, ale keby som tam nebol, tak by som to povedať nemohol ;)
Po náročnej noci som zatúžil po lepšom nocľahu alebo aspoň sprche, tak som skúsil kemp vo Frymburku. Tu sa mi cena cca 160 Kč zdala priveľa, tak som pokračoval ďalej. Nakoniec som zakotvil v ubytovni, kde majiteľka ubytovávala iba známych, ale predsa ma prichýlila. Najskôr chcela 250 Kč, ale keď zistila, že nepotrebujem posteľné prádlo znížila na 220 a napokon na 200, teda 8e. Na ubytovni bolo aj zopár českých rybárov, s ktorými som pozrel futbal, dostal 2 čapované pivá grátis a dozvedel sa, že zubáč sa po česky povie candát :)
Sumár dňa: 90 km po cestách hore-dole. Mierne ma však znepokojuje fakt, že cyklovýlet ešte len začal a už mi začínajú smrdieť veci. Na ubytovni som si ale mohol niečo preprať.

Deň 5 (št)
Poledník (rozhľadňa)
Navštívil som viacero miest, kde sme boli s Miguelom pred dvomi rokmi, dokonca som šiel aj po tých istých cestách. Keďže som ale išiel opačným smerom, stúpania sa zmenili na zjazdy a naopak, čiže sa mi zdalo že idem po úplne neznámych trasách.
V pamäti mi utkvela časť Nová Pec-Stožec, ktorá viedla popri železnici, nešli tam takmer žiadne autá len zopár cyklistov a bola toho času dočasne uzavretá. Z Českých Žľabov vedie do Lenory dlhý zjazd, ktorý by som si ešte raz zopakoval, len nie opačným smerom ;)
V Borovej Lade som navštívil sovie voliéry, čo sú voliéry, v ktorých chovajú sovy :)
Z Modravy smerom na Poledník postavili novú asfaltovú cestu. Scenérie popri ceste (potok a mokrade) boli úžasné, cestu na Poledník som už poznal, takže som sa mohol kochať a fotiť. Potom som uvidel že cesta na Poledník je uzavretá kvôli ochrane hluchoty tetrova hlucháňa, ale bolo neskoro hľadať iné miesto na prenocovanie, tak som to riskol. Na vrchole samozrejme nikto nebol, takže som mal celé núdzové nocľažisko len pre seba. Neskôr na druhý deň som zistil, že na Poledník sa dá legálne dostať z opačnej strany, tak som sa nemusel triasť, že na tam niekto načape. V noci som sa ale triasol zimou, veď ráno okolo 9 bolo ešte len 6ºC.

Deň 6 (pi)
Stanětice (pri Domažliciach)
80 km
Cez deň som musel sušiť stan, keďže v noci hore na Poledníku aj pršalo. Celý deň bola zima a šlo sa mi zle. Preto aj ten malý počet kilometrov. Zaujímavý úsek trasy: dlhé klesanie Špičák - Hamry.
Za celodennú námahu sa mi odvďačilo parádne miesto na stan, ktoré ma čakalo na opustenom kúpalisku za dedinou.

Deň 7 (so)
Mariánske Lázně
116 km

Deň 8 (ne)
Bad Brambach (DE)
57 km

Deň 9 (po)
Saale Stausee
102 km

Deň 10 (ut)
Weimar
117 km

Deň 11 (st)
Weimar
0 km ;)

Euro Bike Trip aka EBiT

Konečne som sa dostal na wifi takže môžem zosumarizovať prvých pár dní.
Deň 1
Ba - Wien (AT)
Úvodnú etapu so mnou absolvovalo ďalších 5 cyklistov (Axel, Miguel, Mišo, Andrej a Mirka) a podporný autotím v podobe Zuzky. Najmä vďaka nim prebehla cesta úplne v pohode a kilometre utešene pribúdali. Ani 2 dažďové prehánky nám nemohli znemožniť úspešné dosiahnutie Viedne.
Po krátkej prehliadke Viedne sme sa cez Prater a popri Donaukanali dopravili do Axelovho (dočasného) príbytku. Prešli sme 80 km.
Jednotliví účastníci ma pomaly opúšťali ako predzvesť, že tento výlet absolvujem sám. Večer sme ukončili drinkom Pitú+kola, ktorý zrejme nemá meno lebo by ho nikto triezvy nepil a hrou Infarkt, pri ktorej som ako prvý úspešne zinfarktoval.
Deň 2
Wien - Altenburg
Potom ako ma Miguel a Axel odprevadili som sa vydal na cestu konečne sám. Príliš veľa cyklociest vo Viedni má aj svoju nevýhodu, podarilo sa mi zablúdiť. Keďže som ale chcel ísť po Donauradweg, našiel som cestu pri Dunaji ako jasný poznávací znak.
Cesta bola jednotvárna, samá rovina. Čo by som dnes za takýto profil dal ;) V Tullne som zohnal cyklomapu pre Niederöstereich, ktorá mi vydržala až po hranice s Českom.
Po odbočení z Donauradweg na Kamptalweg sa cesta začala mierne vlniť. Cesta viedla údolím riečky Kamp, ktorú som však prvých pár km ani nespozoroval, možno práve pre kontrast vo veľkosti oproti Dunaju.
Miesto na stan som našiel ozaj impozantné - pokosená lúka so stočenými valcami suchej slamy. Po večernom menu trenčiansky párok s fazuľou a mätový čaj a 133 km som bez problémov zaspal.
Deň 3
Altenburg - Horní Stropnice (CZ)
Cez deň som videl priehrady na rieke Kamp, z miest stoja za zmienku Zwettl a Weitra. Mojim cieľom bolo už v tento deň doraziť do Česka, čo sa mi aj podarilo ale za akú cenu ;) Miesto na stan som už nenašiel, tak som si len rozložil spacák pri prístrešku. Cez deň sa našťastie všetko vypršalo a noc bola suchá. Aj tak som ale vstával už o 5 aby ma tu takto nikto nenašiel ;) Noc síce nebola extra úžasná, raz za čas sa to ale vydržať dá. Aj tak sa dnes teším do pohodlného stanu :D

Malokarpatský Cross Marathon a MTB Cyklorally (Lamačkov memoriál)

(18. máj 2013)

V nedeľu ráno ma okrem budíka prebudilo aj klepotanie dažďa na okno. Ak by bola normálna nedeľa, tak by som určite nemal žiadny budík nastavený a zvuk dažďa by spôsobil nanajvýš prevrátenie sa na druhý bok. Teraz sa ale konal cyklomaratón, na ktorý som bol prihlásený. A keďže som už mal aj zaplatené štartovné, musel som tam ísť. To je výhoda platby štartovného vopred - človek tam ide, aj keď sa mu nechce, aspoň na mňa to funguje ;)
Pôvodne sa mal maratón konať o deň skôr, ale kvôli sobotnej predpovedi výdatného dažďa a silného vetra bol štart presunutý na nedeľu. Je pravda, že v nedeľu nefúkalo, ale statný lejak veterný deficit dostatočne nahradil. Usporiadateľom však patrí vďaka, že voľnú sobotu využili na vyčistenie trate od popadaných stromov, čiže z tohto ohľadu bola trať až na zopár miest zjazdná.
Pobalil som si náhradné suché veci do batohu, dal som si pršiplášť a na nohy goratexové topánky a návleky s vierou, že ma ochránia pred vlhkom. Samozrejme sa to nenaplnilo, ale zas niečo som si obliecť musel ;)
Už po výšľape na Kamzík na miesto štartu som bol mokrý z oboch strán. Prezliekol som si tričko, nech som aspoň chvíľu v suchu a teple, pričom som vedel, že keď opäť začnem šliapať do pedálov, tak sa dostatočne zahrejem. V topánkach mi už síce čľapkalo, tie moje goratexy majú ale tú výhodu, že hoci aj premoknú, je v nich príjemne teplo.
Pred štartom bol ešte výklad trate. Ale keďže sa ide takmer celý čas po hrebeni po červenej značke a nakoniec sa zbieha/zjazduje po zelenej na Zochovu chatu, jeden by si myslel, že sa ani nedá zablúdiť. Našli sa ale aj takí, čo to dokázali, a nebolo ich málo.
Kvôli bezpečnosti dovolili organizátori cyklistom zísť pomaly dole po lúke a štartovali sme až odtiaľ. Po minulom roku, keď som sa už tu skoro vysypal, myslím, že to bol rozumný krok. Hneď na začiatku som si našiel bezpečné miesto na konci štartového poľa. Po úvodnom zjazde, ktorí ostatní prefrčali ako blázni, som pochopil, že to budú pre mňa (tak ako minulý rok) individuálne preteky. Pri prvom stúpaní mi nechcel preskočiť prešmykač na nižší prevod, čo ma dosť znepokojilo. Bol som nútený zosadnúť z bicykla. Pár dobre mierených kopnutí ale problém vyriešilo a už sa našťastie neopakoval. Okrem tohto malého faux pas ale technika fungovala výborne. Jediné, s čím som nebol spokojný, bola priľnavosť mojich pneumatík. To bola ale zčasti aj moja chyba - nesprávne som zvolil dezén. Moje gumy sú dobré na tvrdý a rovný povrch, do blatistého terénu by sa ale skôr hodili nejaké drapáky. Pokiaľ som šiel rovno, tak to bolo ešte v pohode. V zákrutách to bolo už horšie. A keď bola cesta klopená, bolo celkom problém udržať stroj vo vertikálnej polohe, hlavne predné koleso dosť podšmykovalo. Na jednom úseku, keď bol v strede cesty rigól a ja som sa snažil ísť po naklonenom kraji, som to aj neustál a vyváľal sa v blate. Nikto ma našťastie nevidel, kto by tam aj v takomto psom počasí chodil ;)
Apropo, keď už som pri počasí, až po Pezinskú Babu bolo dosť jednotvárne, stále pršalo. Chvíľku sa síce zdalo, že sa aj vyčasí, bolo však márne sa nádejať. Na Babe bola druhá občerstvovačka. Prvá bola na Bielom kríži, tam som si dal, ešte plný síl, len jonťák a vodu. Na Babe som ale zotrval dlhšie a okúsil aj nejaké ovocie a keksíky. Po minulom roku som vedel, že najťažšie kopce ma ešte len čakajú a treba nabrať energiu. V stúpaní na Čmeľok sa objavil ďalší meteorologický úkaz - hustá hmla. Pri rýchlej jazde by to mohlo brániť vo viditeľnosti, pri tlačení bajku do kopca to ale bola príjemná zmena po daždi. Po krátkom zjazde nasledoval Čertov kopec a znova tlačenie. A nakoniec Skalnatá, ktorú som už vyšiel v sedle, aj keď bolo treba obchádzať pár popadaných stromov. Vedel som, že som už takmer v cieli, keďže odtiaľto je to už takmer stále dolukopec. Len treba prežiť zjazd zo Skalnatej. Pri spomienke na minuloročný pád som si dal nižšie sedadlo a pustil sa pomaličky dole. Ani to však nepomohlo. Cesta bola samé blato a hoci som mal stlačené brzdy naplno, rýchlosť sa zvyšovala. Udržať priamu stopu bolo nemožné, predné koleso sa skrížilo a už som letel na zem. Dopadol som našťastie len nabok do trávy. Nakoniec mi robilo celkom problémy v tom blate aj zísť dole pešo, pridržiavajúc a pribrzďujúc bajk. Po najprudšom úseku som opäť nasadol a užíval si posledné kilometre. Ako som prichádzal na Čermákovu lúku, kde sa z červenej značky odbočuje na zelenú, začalo ešte intenzívnejšie pršať. Narozdiel od minulého roka som mal tentokrát blatníky, voda mi teda nestriekala do tváre, a tak som sa nemusel uhýbať zákerným kvapkám smerujúcim zospodu. Pôvodne som síce išiel s okuliarmi, tie sa ale po prvých pár kilometroch začali zahmlievať a nebolo cez ne nič vidieť.

Do cieľa som prišiel na 8. mieste zo 17 štartujúcich. Celú trať absolvovalo len 10 pretekárov (z toho jedna žena). Zvyšní buď vzdali, zablúdili alebo si skrátili trať. Účasť bola nižšia ako pred rokom, zrejme kvôli zlému počasiu. Ja som tiež mal slabší čas ako pred rokom, zrejme tiež kvôli zlému počasiu. Malou útechou pre mňa zostáva, že ma opäť žiadny bežec nepredbehol.
V cieli ma pochválili, aký som čistý, aj keď ja som to tak pozitívne nevnímal. Zrejme si ale všimali hlavne moju tvár, ktorú ochránil predný blatník. Návleky som hneď provizórne vypral v jazere, kde som vykonal aj telesnú očistu od pása dole. Otužilí jedinci sa aj vykúpali, na môj v kus bola ale voda dosť studená, alebo ja príliš čistý ;) Prezliekol som sa do suchého, no stále som drkotal zubami, za čo som si vyslúžil za kalíštek rumu. Keď som trošku pookrial, dal som si aj guláš a pivo. Neviem už presne, či som čakal na krajšie počasie alebo na vyhlásenie výsledkov, dočkal som sa ale oboch. Po vyhodnotení (v ktorom moje meno ktovie prečo nefigurovalo) som sa vydal do Bratislavy, tentokrát už po ceste. Ukázalo sa aj slniečko, takže sa išlo celkom príjemne. Doma na tachometri som mal nejakých 94 kilometrov, čiže to bol aj celkom dobrý tréning pred nastávajúcim cyklovýletom.

Hrebeň Malej Fatry s nocľahom na chatách

(7. - 11. máj 2014)

Streda
Predĺženo-víkendová hrebeňovka Malej Fatry ako začala tak i skončila dažďom - našťastie len počas cesty autom. V stredu večer po práci sa narýchlo balím a pripíjam sa k skupinke PJ a Mirka+Andrej. Peší výlet bol plánovaný bez stanov, len so spacákom a ubytovaním po penziónoch a horských chatách. Keďže som sa pridal na poslednú chvíľu a všetky rezervácie boli na tri osoby, jarmo neistého nocľažiska sa so mnou nieslo počas celého prechodu. Nočný príchod do Strečna a ubytovanie v inak prázdnom penzióne Irenka na brehu Váhu ešte skončilo len na neskoršie pomery luxusnou prístelkou. K večeru patrilo pivo a chrumky v taktiež prázdnej reštauračnej časti penziónu.

Štvrtok
Ráno sme začali ľahkým výbehom na nádvorie hradu Strečno a dumaním nad fungovaním miestnej kompy, ktorá prepravuje turistov i autá bez akéhokoľvek pohonu, len vďaka prúdu rieky a to obojsmerne. Potom nás už čakal výstup po červenej značke na hrebeň Malej Fatry. Cestou stojíme na menej známom, ale strmosťou impozantnom Starom hrade. Dokonca má zachovanú aj jednu celú klenbovú miestnosť.

Na Chatu pod Suchým prichádzame asi tesne po obede a po vyžobraní prístelky trávime poobede pri jedle a pive. Aby sme nemali pocit, že len zaháľame, podujali sme sa aspoň na menší výlet po žltej značke naľahko do sedla Brestov s návratom po zelenej. Na večer sme si obsadili stôl v reštaurácii a venovali sa hre Človeče, potom pokusu o akýsi variant monopoly, ktorý zlyhal pre chýbajúci návod s pravidlami, a napokon Scrabble. Potom nás už čakal prvý z dvoch luxusných nocľahov. Aby nás nepostretlo hneď to najhoršie, tak teraz v miestnosti len s 15 ľudmi a jedným psom. Poschodová posteľ vŕzgala, ľudia chrápali a zaspať bolo umenie.

Piatok
Ráno je teplota len tesne nad nulou ale úvodný výstup na Suchý nás aspoň trochu rozohrial.

No ďalej na hrebeni bolo veterno a podľa toho, na ktorej strane hrebeňa sme práve prechádzali a či práve svietilo Slnko bolo človeku chvíľu zima, chvíľu teplo. Hrebeňom tejto Fatry sme putovali už v roku 2005 (týždeň v kempe v Trusalovej) a snažili sme sa pospomínať si, ktorú časť prechádzame znovu a ktorú len prvý krát. (Po neskoršej konzultácii s itinerárom dávneho výletu to bola časť od Suchého po Chatu pod Chlebom.)

Z kopcov, ktorými prechádzame, som si pamätal akurát pekelník a trochu Veľký Kríváň. Na ten sa vystupuje po asi 10 minútovej slepej odbočke z hrebeňovky. Napriek tam panujúcej úplnej hmle sme naň vystúpili a odmenili sa kalíškom Becherovky, ktorú vláčil PJ. Po krátkom šantení v snehových poliach nás už čakal len zostup ku spomínanej Chate pod Chlebom.

Keďže na Chleb premáva lanovka, bolo tu viac ľudí ako by bolo milé. Značná časť z nich turistov pripomínala len kusmi odevu.

Ubytovanie na chate sa aj pre mňa podarilo zohnať, v niečom čo nazývali kója. Šli sme sa teda pozrieť na povalu a to čo sme videli.... Miestnosť v podkroví, v najvyššom bude som sa dotýkal hlavou stropu, v najnižšom by sa hlavou stropu dotýkal aj priemerný hlodavec. Žiadne okná, len matrace na zemi a kóje pre celkovo asi 30 plánovaných ľudí a neobmedzený počet neplánovaných. Veď platiacich ľudí sa všade veľa zmestí. A to stál nocľah 8 € na osobu, bez ohľadu na to, či sa tiesnia v priestore pre troch ľudí štyria alebo hoc aj desiati.

Pred tým, než sme si šli tento komfort vychutnať naplno, nás čakal pokus o výlet na Mojžišove pramene, ktorý ale skončil kvôli lenivosti celej výpravy kdesi na štvrťceste, a potom večer pri spoločenských hrách. Opäť dominovalo človeče a k tomu pustený zápas z hokejových MS Slovensko:Česko ozvláštnený aj prítomnosťou mnohých Čechov na chate. Pokus o spánok bol pre viacerých z nás niekoľko hodín márny. Až príchod búrky neskôr v noci sprevádzaný vetrom a príjemných ochladením tejto trestaneckej vyhne dáva aký taký priestor na spánok.

Sobota
Prebudili sme sa do slnečného aj keď chladného rána.

Po nočnej búrke je terén blatistý a výstup na sedlo za Chlebom, ktorý sme týmto obišli, získava na zaujímavosti. Hore fúka rovnako ako včera a kým na záveternej strane je príjemne, exponovaná strana je neprívetivo mrazivá.

Pri zostupe na Poludňový grúň sa mi podarí vyváľať sa v blate. Koleno sa mi pri páde dostalo pod zvyšok padajúceho mňa, ale vydržalo.

Padá rozhodnutie neísť už dole, ale vyliezť ešte na Stoh, ktorý sa impozantne týči smerom na východ.

Dole je teplo a blato, hore vietor a mráz ale postupne sa dostávam do formy a cestou k vrcholu zrýchľujem. Teleskopické palice v tomto teréne sú výraznou pomocou. Ľaháme si do závetria pod kosodrevinu a nasleduje najpríjemnejšia časť výletov - obed a leňošenie občas sa schovávajúcom slnku.
Cesta na Veľký Rozsutec je kvôli ochrane prírody uzavretá no mnoho ľudí zákaz porušuje.

My nie, preto pokračujeme zostupom do sedla Medziholie. S PJ-m dostávame rozumný nápad spestriť si cestu pretekmi v najblativejšom úseku. Túto nepochybne chvályhodnú myšlienku však predčasne ukončila rozhodcovská jury pozostávajúca z nás dvoch a to po tom, čo sa PJ-ovi podaril exportný šmyk a pád chrbtom napred. Po zostupe nás čaká cesta po modrej cez Jánošikové diery, kde som bol v posledných rokoch minimálne dva krát. Ale rebríky sú vždy zaujímavé.

Oproti minulosti sa na lúke uprostred cesty dalo vychutnať čapované pivo. Z časti Biely Potok prechádzame pešo priamo do Terchovej a autobusom do Varína. Tam v krčme, kam sa pomalý zbieha miestna mládež na hokej proti tuším Kanade, dáme pivo a potom nás čakajú posledné dva kilometre na druhú stranu rieky do Strečna a dobre známej izby číslo 6 v penzióne Irenka. Pozeráme záver hokeja a pri obvyklom pivno-chrumkovom menu uzatvárame turistickú časť výletu.

Nedeľa
Posledný deň a žiaden veľký program. Ľahký výstup na mohylu francúzskym obetiam v druhej svetovej vojne, potom presun kompou aj s autom na druhý breh a za začínajúceho lejaku cesta domov do BA.

Národný beh Devín-Bratislava 2014

(13. apríl 2014)

Po trojročnej absencii z vážnych leňošských dôvodov som opäť nastúpil na štart tohto podujatia. K účasti prispelo, že celé prihlasovanie vrátane poplatku (celkom neskromných 12€) zabezpečil môj zamestnávateľ. Na štarte samozrejme nechýbal ani PJ, ktorý od poslednej mojej účasti poctivo pracoval na bežeckej kondícii, a preto si zaslúžil štartovať v druhom sektore. Keďže som štartoval za firmu, bez uvedenia výkonnosti pri registrácii, zaradili nás do 4. kategórie. To znamenalo po štarte niekoľko minútovú chôdzu, kým sa vytvoril priestor na aký taký poklus. Inak ešte musím spomenúť dron lietajúci nad štartovým poľom - pôsobil na mňa ako zo sci-fi, ale asi si musím začať zvykať.

Po vystúpení mažoretiek a odložení vecí do busu (veľmi zvláštne riešenom - kedy najpočetnejšia "A" kategória mala preplnené rady pred autobusmi a ostatné boli takmer prázdne. Našťastie bolo napokon možné dať veci do ľubovoľného busu.) nasledovala povinná firemná fotka.

Samotný beh som išiel inou taktikou než naposledy - a to bežať rovnomerne a držať sa na uzde. Pri fajn počasí, hlúčikoch povzbudzujúcich a hudbe v ušiach beh ubehol akosi rýchlo. Dokonca som mal čas 1:01:44 (čistý čas 0:56:08) o pár sekúnd lepší než v roku 2011, no kvôli zdržaniu v úvode ho ťažko skutočne porovnať. Dobehol som do cieľa v podstate neunavený. PJ bol samozrejme rýchlejší, časom 0:47:24 (čistý čas 0:44:27) takmer dýchal na chrbát víťaznému Keňanovi. Na záver sme si v cieli na Hviezdoslavovom vychutnali bagetu (PJ dokonca dve, keďže dostal dva lístky) a pobrali sa do svojich domovov.

Výsledková listina

Slovak Winter MTB & Running Trophy 2014

(18. - 19. január 2014)

Tohtoročný zimný MTB maratón sa išiel vo veľmi príjemnom počasí, ktoré je na január v našich končinách netypické, ale vraj si máme zvykať. Teplota bola niekde medzi 5 a 10 stupňami a na trati blato namiesto snehu. Toho blata síce nebolo až toľko ako býva niekedy v lete po výdatných búrkach, ale aj tak to stálo zato.

Na štarte som sa zaradil niekam na koniec pelotónu, keďže som nešiel na toto podujatie so súťažnými, ale skôr rekreačnými ambíciami. Štartovalo sa na Snežienke, čo je lúka, kde má údolnú stanicu lanovka vedúca na Kamzík. Hneď po štarte sa trasa ztočila doprava a začala stúpať po asfaltke smerom na Kamzík. Bolo hmlisto a kvôli mase ľudí zo všetkých strán sa nedalo predbiehať, musel som sa tempom prispôsobiť ostatným. Pre pomalú jazdu mi aj riadne mrzli ruky. Postupne sa ale pelotón začal prerieďovať a po chvíli sa zabočilo na lesnú cestu. Ruky sa zahriali a hmla sa tiež mierne dvihla. Vychutnával som si jazdu. Bolo badať rozdiel v priľnavosti kolies - na asfalte majú dobrý grip, ale v blatistom teréne treba dávať pozor na šmyky. Profil trate sa mi páčil, stúpania sa striedali s tiahlimi zjazdami a nechýbali ani rovinaté pasáže. Na trati sa nevyskytovali žiadne výrazné prekážky, tuším raz bolo treba prebrodiť potok (prípadne preniesť cez neho bajk ako som to spravil ja). Technicky náročnou robilo trať práve blato, kaluže a koľaje vyjazdené zdatnejšími pretekármi. Hlavne pri zjazdoch som musel brzdiť opatrne, aby som sa vyhol šmyku. A samozrejme, ako to už býva na takýchto hromadných podujatiach, je dobré mať oči aj vzadu, lebo účastníci, ktorí častokrát nevládzu do kopca musia stratu dohánať práve pri zjazde. Našťastie som sa akejkoĺvek kolízii vyhol. Jedine raz mi riadne fŕklo blato do oka, ale za to si môžem sám. Musel som na chvíľu zastaviť a oko si narýchlo vypláchnuť, no aj tak som zvyšky nečistôt vyberal ešte aj večer doma :)

Do cieľa 29 km trate s 650 metrovým prevýšením som dorazil v čase 1:50, asi 45 minút za víťazom. Ale ako vravím, prišiel som si len rekreačne zabicyklovať a tento cieľ som si aj splnil. Bolo asi 13 hodín, vyhlásenie výsledkov (nič pre mňa) a tombola (určite vyhrám bajk) sa mali konať až o 16. Išiel som si teda umyť bajk, na čo slúžila pristavená cisterna s hadicou. Zmyl som hrubé nečistoty a odložil bajk do úschovne. Za úschovňu treba usporiadateľov pochváliť, na predchádzajúcich cyklomaratónoch si každý odložil bajk len tak ledabolo a buď si ho strážil alebo riskoval jeho odcudzenie. Išiel som do stanu, prezliekol som sa a dal si výborný guláš a pivo. Keďže som mal stále nejaké 2 hodiny do tomboly, išiel som sa prejsť po okolí.

Keď som sa vrátil, moderátor hovoril o výsledkoch nejakej súťaže, na chvíľu som sa zľakol, že tým myslí tombolu, ale boli to len preteky v držaní prázdneho pivového suda. Takže výsledky a tombola, v ktorej najskôr rozdali ani neviem koľko lisov na PET fľaše a rôznych reklamných predmetov, až sa konečne pristúpilo k losovaniu hlavnej ceny. Je zaujímavé, že lis na fľaše si vyzdvihol hneď prvý vylosovaný, na bicykel bolo treba ťahať z osudia hádam 5 čísel. Moja šanca sa tým samozrejme zvýšila, každoprípadne som ale nič nevyhral.

Vrámci stupavského maratónu sa už niekoľký krát koná aj beh. Tu som mal už väčšie ambície a prišiel som vážne pretekať. Trať dlhú 9,7 km s prevýšením 160 metrov som chcel pokoriť v čase pod 45 minút. Celá trať viedla po asfaltke, štartovalo sa opäť na Snežienke, tentokrát sa ale nešlo smerom na Kamzík, ale ďalej ku kameňolomom, hore na Kačín a okolo Rotundy naspäť na Snežienku. Na začiatku som si držal tempo okolo 4:00 až 4:10 na kilometer a keď som vystúpal na Kačín v priemernom tempe 5:30, tak som videl, že to pod tých 45 minút dám. Celkový čas som nesledoval, stačilo mi, že mám dobré tempo. Až pri Rotunde som si všimol čas okolo 34 minút, čo sa mi zdalo ako celkom dobrý výkon. Nechcelo sa mi to počítať, ale napadla mi aj myšlienka na atak 40 minútovej hranice. Snažil som sa ešte vystupňovať tempo a v cieľovej rovinke som si dal ešte šprint s pretekárom v červenej mikine. Hoci sa mi ho nepodarilo predbehnúť, s výsledným časom 39:43 som nadmieru spokojný.

Čakanie na tombolu našťastie netrvalo tak dlho, ceny boli podobné, len hlavná cena bola tentokrát snowboard. Na vyhodnotenie som počkal viac-menej zo slušnosti, aby som mohol zatlieskať tomuto vydarenému podujatiu.