Bojnice - Magura - Strážov - Zliechov

(1. - 3. máj 2019)
Krátky report z výletu do Strážovských vrchov, posúvaného kvôli nepriaznivej predpovedi počasia.

O pol 11 prisadám na Vinohradoch do vlaku, kde už okupujú miesta šerpovia Rišo a Maťo. Vlak je poloprázdny a keby "národný prepravca" poskytoval aj nejaký palubný servis, nič by nám nechýbalo. V Prievidzi nám hneď ide bus do Bojníc - pozornému oku vodiča neušla veľkosť našich batohov a ochotne nám na ňu predal lístky.

V Bojniciach, stretávajúc nadpriemerný počet ľudí v metalových tričkách (t.j. troch), ideme na námestie, do Panského pivovaru - kľúčové slová Orol, Sokol, Pán času. Dali sme po dve rundy a smerom popri Zoo vyrazili do kopcov. Tu sme stretli posledných ľudí, prevažne cyklistov a ďalších 24 hodín už potom nikoho.

Zo zaujímavejších miest, kde sme aj zvažovali nocovať, spomeniem zamknutú a nedobytnú lesnícku chatu, pri ktorej bol kvalitný prameň vody. Potom Božkov laz, kde bolo ohnisko, miesto na sedenie, hojdačka a lavica s plechovou strechou. Všetko v DIY slohu. Ďalšia lúka s krížom zas pripomínala miesto, kde sme stanovali na túre pred pár rokmi.

Napokon voľba padla na miesto pár desiatok metrov za krížom Kanianka. Rozložili sme stanový tábor, obklopili ho psychologickými bariérami z vetrom polámaných smrekov a konárov a v polooblčanom večere, pri ohni, frankovke a vodke Helsinki čakali na súmrak.

_________________________________________________

Bolo fajn po niekoľkých rokoch opäť nocovať v lese, počúvať sovu a neskôr aj silný vietor.
Vstávame, ako inak, skoro a raňajkujeme, ako inak, paštéky. Svoj pôvod nezaprieš. Značka nás vedie po hrebeni. Našťastie tu nebolo veľa holorubov. Počasie sa stále drží. Prestávkami nešetríme, najdlhšie sme boli na Magure, kde po normálnej prestávke nás ešte zlákala lúka a tak sme po prejdení asi 10 metrov znova ležmo odpočívali.

Posledné kilometre do Čičmian nás viedli cez rozľahlé lúky. Popri JRD vchádzame do známej dediny a ideme rovno na obed do reštaurácie, ktorá už na tomto blogu raz zažiarila - viď cyklovýlet Košeca - Rajecká Lesná - Vrútky. Po jedle sa oťapení vyberáme trasou mimo značiek, z ktorej sa vykľuje lesnícka diaľnica. Cieľom je stará chata, pri ktorej dlho zvažujeme, či nocovať v jej podkroví alebo radšej v stane. Napriek predpovedí dažďa vyhráva stan. Večer má podobný priebeh ako predchádzajúci deň.

_________________________________________________

 

Nad ránom prišiel sľubovaný dážď. Stan začal premokať dosť rýchlo, takže nebolo nad čím váhať. Raňajkujeme na priedomí lesníckej chaty a v dažďomrholení sa vydávame lesnou cestou na Strážov. Blato a hmla sú jediné, čo si z výstupu a zostupu budem pamätať. A ešte Rišov pád do blata pri zostupe, ktorým chcel asi oživiť svoju kamzícku povesť. Do Zliechova nám teda cesta kvôli nutnosti zvýšenej opatrnosti na šmykľavom povrchu, trvá možno aj cez dve hodiny. Dedina pôsobí trochu bezútešne. Svoje spravilo aj počasie, ale hlavne veľa opustených domov, odpadky pri potoku hneď za dedinou a splašky vypúšťané z domácností priamo do potoka. Typické slovenské Ťapákovo. Prezliekame sa na zastávke za slušňákov, vyrabujeme prvé potraviny, ktoré stretneme a poďho na autobus. S prestupom v Ilave dávame potom v Trenčíne ešte Corgoňa a potom už len unavene a skoro bez slova cestujeme vlakom domov.

_________________________________________________

 

Sumár - výlet bol krátky a možno práve preto mám z neho dobrý pocit. Trápenia bolo tak akurát, žiadny extrém. Chodil by som aj častejšie, aspoň raz za dva-tri mesiace. Hádam v budúcom živote...