Tak ako vlani, aj tento rok som sa postavil na štart zimného stupavského maratónu, ktorý už niekoľko rokov neštartuje v Stupave, ale v Bratislave, na lúke Snežienka pod Kamzíkom. Toho roku bolo počasie príjemné, mal som oblečené len krátke tričko, dlhý vrch a dlhé gate a zima mi nebola. Opäť sa nešlo na snehu ale na blate.
Po štarte sa hneď vytvorila zápcha pri stúpaní smerom na Kamzík, bol som ale trochu viac vpredu, takže sa dalo aj predbiehať.
Nasadil som rýchlejšie tempo ako minulý rok, takže ma ani v zjazdoch veľa pretekárov nepredbehlo. Najvyšší bod na trati je asi v polovici, na 12. km na Bielom Kríži, kde je aj občerstvovačka. Hoci tam ponúkali aj rôzne potraviny, dal som si len jonťák a pokračoval som ďalej. Z bežeckých tréningov som zvyknutý vydržať bez jedla a niekedy aj pitia 1-2 hodiny a vedel som že ma v cieli čaká guláš, tak sa mi tu nechcelo zdržovať. Za Bielym Krížom je už trať viac-menej rovinatá alebo klesá. Čiže netreba mínať energiu na náročné stúpania. Treba byť ale ostražitý hlavne pri prudkých zjazdoch, keďže človek už cíti aj únavu z jazdy. Obzvlášť som sa tešil na záverečný zjazd k jazeru pri Rotunde. Tu mi vadilo, že som musel dávať pozor na bežcov, ktorí tento rok bežali tú istú, 29 km trať. Bežci štartovali o hodinu skôr ako cyklisti. Sám rád behávam, takže nemám nič proti bežcom, ale myslím si, že pohyb bežcov aj cyklistov na tej istej trati počas pretekov je pre obe strany nebezpečný. Organizátori ale zrejme vycítili, že sa na bežeckom boome dá celkom dobre a ľahko zarobiť, preto zaradili aj túto disciplínu.
Preteky som nakoniec absolvoval asi o 6 minút rýchlejšie ako minulý rok, takže s výkonom som celkom spokojný. GPS mi nameralo trať dlhú 27,5 km, čas 1:44 a priemernú rýchlosť 15,7 km/h.
Na druhý deň som sa postavil na štart na tom istom mieste, tentokrát bez bicykla, ale v bežeckom outfite. Po minuloročnom fenomenálnom čase pod 40 minút som chcel tento výsledok napodobniť :) Necítil som nijak zvlášť únavu z predchádzajúceho dňa a tempo som nasadil dosť rýchle. Vedel som, že treba hlavne vybehnúť na Kačín, odtiaľ je to už len dole kopcom a posledný kilometer rovinka (resp. veľmi mierne stúpanie). Ale ani klesanie z Kačína k Rotunde som nemohol odfláknuť, ak som chcel atakovať 40 minútovú hranicu. Nakoniec som dobehol v čase 40:24, stále čas okolo 40 minút, takže ma aj tento výkon potešil.
Podujatie opäť prilákalo množstvo športuchtivých ľudí z blízkeho aj ďalekého okolia. Organizátorom tak ako minulý rok nemám čo vytknúť, v stane bolo teplo, jedlo, pitie a možnosť uschovať si veci počas pretekov, vonku sa dali zas umyť aj odložiť bicykle. Moderátor tiež ten istý a stále rovnako vtipný (to nie je irónia, snažil sa chlapec). Potešila tiež kyvadlová doprava medzi Snežienkou a Vojenskou nemocnicou, ktorú som využil v nedeľu, keď som nemal bajk. Ak mi to nebude kolidovať s inými aktivitami, prídem rád aj na tohtoročný letný stupavský maratón.
