Tohtoročný zimný MTB maratón sa išiel vo veľmi príjemnom počasí, ktoré je na január v našich končinách netypické, ale vraj si máme zvykať. Teplota bola niekde medzi 5 a 10 stupňami a na trati blato namiesto snehu. Toho blata síce nebolo až toľko ako býva niekedy v lete po výdatných búrkach, ale aj tak to stálo zato.
Na štarte som sa zaradil niekam na koniec pelotónu, keďže som nešiel na toto podujatie so súťažnými, ale skôr rekreačnými ambíciami. Štartovalo sa na Snežienke, čo je lúka, kde má údolnú stanicu lanovka vedúca na Kamzík. Hneď po štarte sa trasa ztočila doprava a začala stúpať po asfaltke smerom na Kamzík. Bolo hmlisto a kvôli mase ľudí zo všetkých strán sa nedalo predbiehať, musel som sa tempom prispôsobiť ostatným. Pre pomalú jazdu mi aj riadne mrzli ruky. Postupne sa ale pelotón začal prerieďovať a po chvíli sa zabočilo na lesnú cestu. Ruky sa zahriali a hmla sa tiež mierne dvihla. Vychutnával som si jazdu. Bolo badať rozdiel v priľnavosti kolies - na asfalte majú dobrý grip, ale v blatistom teréne treba dávať pozor na šmyky. Profil trate sa mi páčil, stúpania sa striedali s tiahlimi zjazdami a nechýbali ani rovinaté pasáže. Na trati sa nevyskytovali žiadne výrazné prekážky, tuším raz bolo treba prebrodiť potok (prípadne preniesť cez neho bajk ako som to spravil ja). Technicky náročnou robilo trať práve blato, kaluže a koľaje vyjazdené zdatnejšími pretekármi. Hlavne pri zjazdoch som musel brzdiť opatrne, aby som sa vyhol šmyku. A samozrejme, ako to už býva na takýchto hromadných podujatiach, je dobré mať oči aj vzadu, lebo účastníci, ktorí častokrát nevládzu do kopca musia stratu dohánať práve pri zjazde. Našťastie som sa akejkoĺvek kolízii vyhol. Jedine raz mi riadne fŕklo blato do oka, ale za to si môžem sám. Musel som na chvíľu zastaviť a oko si narýchlo vypláchnuť, no aj tak som zvyšky nečistôt vyberal ešte aj večer doma :)
Do cieľa 29 km trate s 650 metrovým prevýšením som dorazil v čase 1:50, asi 45 minút za víťazom. Ale ako vravím, prišiel som si len rekreačne zabicyklovať a tento cieľ som si aj splnil. Bolo asi 13 hodín, vyhlásenie výsledkov (nič pre mňa) a tombola (určite vyhrám bajk) sa mali konať až o 16. Išiel som si teda umyť bajk, na čo slúžila pristavená cisterna s hadicou. Zmyl som hrubé nečistoty a odložil bajk do úschovne. Za úschovňu treba usporiadateľov pochváliť, na predchádzajúcich cyklomaratónoch si každý odložil bajk len tak ledabolo a buď si ho strážil alebo riskoval jeho odcudzenie. Išiel som do stanu, prezliekol som sa a dal si výborný guláš a pivo. Keďže som mal stále nejaké 2 hodiny do tomboly, išiel som sa prejsť po okolí.
Keď som sa vrátil, moderátor hovoril o výsledkoch nejakej súťaže, na chvíľu som sa zľakol, že tým myslí tombolu, ale boli to len preteky v držaní prázdneho pivového suda. Takže výsledky a tombola, v ktorej najskôr rozdali ani neviem koľko lisov na PET fľaše a rôznych reklamných predmetov, až sa konečne pristúpilo k losovaniu hlavnej ceny. Je zaujímavé, že lis na fľaše si vyzdvihol hneď prvý vylosovaný, na bicykel bolo treba ťahať z osudia hádam 5 čísel. Moja šanca sa tým samozrejme zvýšila, každoprípadne som ale nič nevyhral.
Vrámci stupavského maratónu sa už niekoľký krát koná aj beh. Tu som mal už väčšie ambície a prišiel som vážne pretekať. Trať dlhú 9,7 km s prevýšením 160 metrov som chcel pokoriť v čase pod 45 minút. Celá trať viedla po asfaltke, štartovalo sa opäť na Snežienke, tentokrát sa ale nešlo smerom na Kamzík, ale ďalej ku kameňolomom, hore na Kačín a okolo Rotundy naspäť na Snežienku. Na začiatku som si držal tempo okolo 4:00 až 4:10 na kilometer a keď som vystúpal na Kačín v priemernom tempe 5:30, tak som videl, že to pod tých 45 minút dám. Celkový čas som nesledoval, stačilo mi, že mám dobré tempo. Až pri Rotunde som si všimol čas okolo 34 minút, čo sa mi zdalo ako celkom dobrý výkon. Nechcelo sa mi to počítať, ale napadla mi aj myšlienka na atak 40 minútovej hranice. Snažil som sa ešte vystupňovať tempo a v cieľovej rovinke som si dal ešte šprint s pretekárom v červenej mikine. Hoci sa mi ho nepodarilo predbehnúť, s výsledným časom 39:43 som nadmieru spokojný.
Čakanie na tombolu našťastie netrvalo tak dlho, ceny boli podobné, len hlavná cena bola tentokrát snowboard. Na vyhodnotenie som počkal viac-menej zo slušnosti, aby som mohol zatlieskať tomuto vydarenému podujatiu.
