(31. august - 1. september 2008)
Koniec prázdnin sme využili na zrejme posledný tohtoročný CV. Z predchádzajúceho výletu, presnejšie z jeho návrhu, nám ostali nejaké resty, ktoré sme museli doriešiť, konkrétne prechod Považským Inovcom. Miguel sa síce pôvodne zdráhal a príliš sa mu nechcelo do týchto nudných kopcov, nechal sa však presvedčiť, avšak svoj názor na trasu počas výletu viackrát šťavnato pripomenul.
Víkend ohraničený dvoma štátnymi sviatkami poskytoval dostatok času na absolvovanie CV. Miguel si už od piatku užíval pobyt na chalupe. Ja som zase v sobotu ráno zistil, že zadné koleso môjho bajku vydáva podivné zvuky a jazda na CV v takom stave nebola možná. Musel som teda narýchlo odviesť bajk do opravy a keďže cykloobchody zatvárajú v sobotu už o 13, nemal som príliš času. Našťastie mi ho v jednom malom servise dali dokopy, a výletu teda už nič nestálo v ceste.
V nedeľu ráno sme sa stretli s Miguelom v Hlohovci, odkiaľ sme mali namierené po červenej turistickej značke po hrebeni Považského Inovca až do Trenčína. Táto trasa meria aj s potrebnou toleranciou okolo 100 km, za dva dni sa dá teda v pohode zvládnuť. Po doplnení zásob sme šli k vlakovej stanici, kde začína značka. Odtiaľ cez štvrť rodinných domov sme sa dostali do ihličnatého hájika, kde začalo mierne stúpanie. Až po sedlo Havran vedie trasa miernym terénom s maximálnou výškou 400 metrov. Na Havrane sme sa zastavili v miestnej krčme, dali sme pivko a keďže bol už čas obeda, ja som si dal aj maďarský guláš so štyrma knedlami, jaa?!
Za Havranom sa už nadmorská výška postupne zvyšuje, prešli sme popri Zlatom vrchu, Krahulčích vrchoch, a zrejme aj sedle Marhát, ktoré sme ale akosi nepostrehli. Ďalším významným miestom na trase bol až Kostolný vrch a kúsok ďalej krásna lúka, z ktorej už bol nadosah Bezovec.
Miguel ľutoval, že už nie je viac hodín, pretože toto miesto bolo ozaj ako stvorené na táborenie. Pokračovali sme ďalej, výhľadom z lúky sme však boli natoľko očarení, že sme zišli zo značky a zjazdovali až do Starej Lehoty. Odtiaľ sme museli opäť vystúpať nejakých 400 výškových metrov na Bezovec. Nevedel som presne, aké podniky sú tam v túto ročnú dobu otvorené, tak som sa občerstvil hneď v prvom bufete. Po chvíľke sme ale dorazili k Chate na Bezovci, kde sme sa aj chceli ubytovať, 250 SKK (8,3 EUR) na osobu sa nám ale zdalo príliš, a tak sme šli hľadať miesto na stanovanie. Na zjazdovke by sa dalo nájsť rovné miesto postačujúce na rozloženie stanu, chceli sme si ale aj opekať a na to sme potrebovali ohnisko. Miguel šiel bez bajku pozrieť ešte kúsok vyššie. Na úplnom vrchole Bezovca sa div divúci ohnisko ozaj nachádzalo. Fúkal tam síce vietor, dalo sa to ale vydržať. Rozložili sme teda tábor, zapálenie ohňa (keďže bolo sucho) nerobilo žiadne problémy, opiekli sme špeky a šli sme spať.
Budíček sme tentokrát stanovili na 7, po štandardných dvoch hodinkách sme aj vyrazili. Boli sme už vo vyššej časti pohoria, takže aj stúpania a klesania boli výraznejšie. Na okraji lesa sme videli, čo dokáže urobiť víchrica aj s najmocnejšími stromami, našťastie len kúsok trasy viedol cez miesta natoľko vystavené nešvárom počasia.
Kúsok za ráscestím Pod Ostrým vrchom nás významová značka zaviedla k útulni Izba, kde sme pôvodne chceli prenocovať. Pri útulni je ohnisko, blízko je aj kadibúda a prameň, pri ktorom sme ale neboli. V útulni sú lavice, kuchynský vercajch, návštevná kniha, v podkroví sa dá prespať. Útulňa je situovaná asi 50 metrov pod hrebeňom, takže sme bajky opäť tlačili. Pokračovali sme ďalej cez vrchy Krželnica a Paluch až na Inovec. Pri zjazde z Inovca som dostal defekt na zadnom kolese, mal som ale náhradnú dušu, takže oprava zabrala len slabú štvrť hodinku. Konečne sme sa dostali na Chatu pod Inovcom, kde sme si vychutnali pivečko a kapustnicu, ja som pridal ešte aj syr. Cesta z chaty až po stanicu v Mníchovej Lehote bola v podstate stále dolukopec, ďalej do Trenčína sme museli ísť po asfaltke. Z Trenčína sme odišli tým istým vlakom o 18:47 ako na predchádzajúcom výlete, nebol ale tak plný, a tak sme mohli pohodlne sedieť.
Počas návštevy servisu pred CV sa opravár o celkovom stave môjho bajku nevyjadroval práve lichotivo, vyžiadalo by si to generálnu kontrolu. A keďže je hlavná sezóna cyklovýletov už za nami, zrejme sa na tento krok v najbližšom čase odhodlám.
