Krátky report z maratónu, na ktorom som nakoniec neštartoval, aj keď som bol registrovaný:
Ráno som plne vyzbrojený vyrazil. V ruksaku čaj zabalený v tričku, cukrovinka a náhradné oblečenie a v duchu radosť z nadchádzajúceho zážitku. S ľahkosťou ani čo by som nemal na krku kvartstoročie som vybehol až na Kačín. Po asfaltkách to teda šlo, šmýkanie bolo príjemným spestrením. No hneď za ním nastal bolestný prechod v les. Stúpanie som si vytlačil. Ešte aj tlačenie na rovine v tom dosť hlbokom snehu (hoci bol akože prejdený traktorom, stále sa to zabáralo) som chápal. Keď som však musel tlačiť aj dolu kopcom, psychicky som to nezvládol. Ani na štart som optimálne nestíhal a predstava, že by som po dojazde do cieľa mal podstúpiť znova to isté cestou domov urobila svoje. Otočil som sa na polceste do Marianky, kdesi pri medzi Cimbalom a Sekylom na červenožltej značke. Cestou späť som šiel dosť dlho po trati maratónu a chvíľami pri vyšších rýchlostiach sa to dalo. No pri spomalení som sa len prešmykoval zo strany na stranu alebo na mieste.
Považoval som to za dobré rozhodnutie, až kým som si na fóre neprečítal, že akási dievčina Erika takisto putovala z BA na bajku a rovnako naspäť. A zvládla to! Od hanby sa idem niekam schovať a vyleziem až na štart ďalšieho zimného maratónu.
Ráno som plne vyzbrojený vyrazil. V ruksaku čaj zabalený v tričku, cukrovinka a náhradné oblečenie a v duchu radosť z nadchádzajúceho zážitku. S ľahkosťou ani čo by som nemal na krku kvartstoročie som vybehol až na Kačín. Po asfaltkách to teda šlo, šmýkanie bolo príjemným spestrením. No hneď za ním nastal bolestný prechod v les. Stúpanie som si vytlačil. Ešte aj tlačenie na rovine v tom dosť hlbokom snehu (hoci bol akože prejdený traktorom, stále sa to zabáralo) som chápal. Keď som však musel tlačiť aj dolu kopcom, psychicky som to nezvládol. Ani na štart som optimálne nestíhal a predstava, že by som po dojazde do cieľa mal podstúpiť znova to isté cestou domov urobila svoje. Otočil som sa na polceste do Marianky, kdesi pri medzi Cimbalom a Sekylom na červenožltej značke. Cestou späť som šiel dosť dlho po trati maratónu a chvíľami pri vyšších rýchlostiach sa to dalo. No pri spomalení som sa len prešmykoval zo strany na stranu alebo na mieste.
Považoval som to za dobré rozhodnutie, až kým som si na fóre neprečítal, že akási dievčina Erika takisto putovala z BA na bajku a rovnako naspäť. A zvládla to! Od hanby sa idem niekam schovať a vyleziem až na štart ďalšieho zimného maratónu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára