(25. máj 2013)
Lokalita Devínskej Kobyly, kadiaľ viedla trasa cyklomaratónu, sa rozprestiera medzi Karlovou Vsou, Dúbravkou, Devínom a Devínskou Novou Vsou. Na mojich cyklistických potulkách okolím Bratislavy som sa týmto miestam zväčša vyhýbal. Za Devínsku Kobylu som považoval len vyše 500 metrov vysoký vrch nad Devínom. Tam som sa aj s bajkom viackrát vyštveral, pričom značnú časť cesty zabralo tlačenie, a vždy som si povedal už nikdy viac a na dlhšiu dobu som toto predsavzatie aj dodržal.
Ale keďže od môjho ostatného boja s Kobylou pretieklo Dunajom a Moravou už veľa vody, rozhodol som sa zúčastniť maratónu. Motivoval ma aj informačný text umiestený na oficiálnej stránke maratónu:
Maratón sa ide v Malých Karpatoch, v oblasti Devínska Kobyla, medzi Karlovou Vsou, Devínom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou. Rozlohou tu určite nie je najväčší kopec, ale zato náročnosťou sa určite nenechá zahanbiť. Trať vedie po miestnych lesných cestách alebo singloch, ktoré vás prevedú nádhernými zákutiami Devínskej Kobyly. Veľké plus tejto lokality je povrch, to znamená, že aj v prípade dlhodobých dažďov sa nemôže stať, že by sa niektoré úseky museli tlačiť. Vďaka tomu, že je to jeden kopec, tak voda rýchlo odteká a terén rýchlejšie schne. Máme to odsledované po zime. Devínska Kobyla je so svojím podložím zjazdná v podstate za každého počasia.
Pre účastníkov boli pripravené 3 trate rôznej dĺžky: 20km, 40km a 70km. Ja som si trúfol na strednú, 40km trať. Každá kategória štartovala samostatne. Policajná hliadka nás previedla popri Iuvente a cez električkovú trať, následne sme už vstúpili do lesa. Úvodné stúpanie bolo pozvoľné a dalo sa zotrvať v sedle, potom však prišiel strmší úsek, keď bolo treba kvôli hustote pretekárov zosadnúť z bicykla. Štartové pole sa však postupne roztrhalo a každý mohol ísť svojim tempom.
Pred štartom nás organizátori upozorňovali na možné problémy pri orientácii. Trasa bola značená fáborkami a šípkami pre rôzne kategórie maratónu, na odbočkách stáli ľudia z organizačného tímu, ktorí nás usmerňovali. Podľa mňa bolo značenie postačujúce a ani raz som sa nestratil, aj keď v cieli som počul, že niektorí súťažiaci si trať nedobrovoľne predĺžili.
Na trati boli 2 občerstvovačky, prvá pri Devíne asi na 20.km a ďalšia o cca 10km ďalej. Každú z nich som si patrične užil a ochutnal väčšinu vecí z bohatej ponuky - voda, jonťák, pomaranč, jablko, mysli-tyčinka. Nedal som si len hrozno, aby som o pár metrov nemusel zabočiť do lesa veď viete prečo.
Na to, že bol máj bolo celkom chladno, len niečo tesne nad 10°C. Ja som si obliekol krátke gate, tričko a dlhý vrch, ktorý som plánoval na štarte vyzliecť a ísť iba v krátkom. Na štarte mi ale stále nebolo teplo a drvivá väčšina jazdcov boli komplet v dlhom (dlhé gate aj vrch), tak som sa ani ja nevyzliekal. Počas pretekov som sa síce zahrial, ale na krátke tričko by to asi aj tak nebolo, najmä pri zjazdoch.
Trať, ktorú pre nás pripravili, bola ozaj parádna. Tak ako sľubovali v propagačnom liste, išlo sa hlavne po lesných cestičkách a zopár asfaltových úsekoch. Výškový profil trate bol tiež priateľný. Stúpania a klesania neboli samoúčelné, len aby sa cyklisti čo najviac namakali, ale viedli prirodzene krajinou. Bol to určite najkrajší cyklomaratón aký som doposiaľ šiel a ukázal mi, že aj na Devínskej Kobyle sa dá zchuti zabajkovať. Musím sa tam čoskoro vrátiť a lepšie si poobzerať okolitú prírodu, keďže počas pretekov na to nebolo až toľko času.
PS: Cyklomaratón mi zachutil, už o týždeň sa chystám na Malokarpatský Cross Marathon a MTB Cyklorally (Mem. J. Lamačku). Nabehané na maratón ešte nemám, takže opať na bajku ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára