EBiT, part 13

Pre poruchu na bicykli som sa zasekol v Haapsalu v Estónsku, podľa Google maps asi 1600km od BA ;) Deň pritom začal pohodovo. Ráno som sa zobudil v kempe na pláži. Tu v Estónsku je veľa oficiálnych miest na kempovanie zadarmo. V stane som mal trochu piesku, keďže večer prišla búrka a musel som veci narýchlo poschovávať, ale nebolo to nič strašné. S raňajkami som musel improvizovať, keďže som si zabudol kúpiť müsli, ktoré teraz pre mňa predstavujú prvé jedlo dňa, ale na CV je človek na nečakané situácie zvyknutý ;)
Mojím najbližším cieľom bolo teda mesto Haapsalu vzdialené asi 50km. Cesta bola príjemná, bez veľkej premávky. Najskôr prašná, čiže moje čierne gate sa sfarbili do siva. Potom asfaltka, stále s minimálnym "provozom" a pár výhľadmi na Baltické more. Do mesta som prišiel okolo 14, tak som sa naobedoval a bol som zvedavý na mesto, ktoré ako som sa dočítal prezývajú Benátky severu. Nepochopil som prečo, keďže tu nie sú žiadne kanály, čo je pre mňa primárna asociácia s Benátkami. Promenáda pri mori je ale pekná, to im treba nechať. O pláži, na ktorej som sa chcel okúpať, sa to žiaľ povedať nedá. Vstup do vody bahnitý, pokrytý riasami, voda balticky studená. Od svojho plánu som definitívne upustil po zočení mŕtvej ryby vyplavenej na breh. Miestnym nič z toho ale zjavne nevadilo a veselo sa čvachtali :)
Pobral som sa teda pomaly ďalej. V tom som si ale všimol osmičku na zadnom kolese. Jazdiť sa síce dalo, ale keďže som bol v meste, rozhodol som sa navštíviť servis. Z osmičky sa vykľula zlomená oska, aspoň myslím že sa to tak volá. Treba vymeniť aj jednu špajdlu a keďže už bolo dosť neskoro, musel som bajk nechať v servise. Vydal som sa teda hľadať ubytko. Cena 30e za hostel s "reasonable prices" sa mi zdala priveľa, toľko som predsa platil v centre Helsínk. Po pozretí dvoch ďalších (rozumej drahších) som sa so sklopenými ušami vrátil :) Teraz som už po večeri a záver dňa mi spríjemňujú 3 fľaškové pivá, čo kvôli 3 estónskym tepšiam poteší istotne Miguela.
Ešte pár slov k ceste. Vďaka blízkosti mora a nízkej premávke je to v Estónsku pohoda. Po bajkovaní v Nórsku sa ale obávam, že podobnú scenériu už cestou neuvidím. Dovolím si tvrdiť, že aj priemerný deň v Nórsku poskytol viac cyklo zážitkov ako najlepšie dni hocikde inde. Aj tak ale každá nová krajina ukáže niečo osobité, čiže sa teším a verím, že zajtra budem opäť v sedle :) Predstava, že som však stále 1600km od domu predsa len straší, hlavne prejsť Poľsko zo severu na juh bude oriešok ;) Uvidím, ako to tam pôjde, aj by to začalo byť príliš monotónne, možno si cestu aj skrátim vlakom, ale to je stále ďaleko...