Gamarjoba Gruzínsko - 3. časť

(3. - 17. júl 2015)

Deň 11 (13.7.)

Rozhodujeme sa ostať v Ureki, pretože obloha je zatiahnutá a každú chvíľu prší. Ja som tento ospalý deň preležal v stane, von som vyšiel až okolo 4 popoludní. Miguel zatiaľ stihol prezrieť okolie a nebol príliš nadšený z mojej neaktivity ;) K večeru sa vyjasnilo a ukázalo sa aj slnko, tak som si bol zabehať po piesku. Naľavo od nášho stanoviska sa rozprestierala zátoka. Napravo som zabehol až po dedinu, kde ale už bolo na pláži smetisko. Na záver tohto oddychového dňa som sa opäť hodil do vĺn. Aj po západe slnka ostala jasná obloha, ideálna na pozorovanie a fotenie hviezd.

Deň 12 (14.7.)

Pokračujeme do prímorského letoviska Batumi. Po mesto Kobuleti ide cesta po rovine a nejazdí po nej príliš veľa áut. Pred Kobuleti je prázdna kamenistá pláž. V meste nás zaujme vysoký hotel, ktorý už doslúžil svojmu účelu a práve ho demolujú. Pri hoteli si kupujeme od jednej babky broskyňu a nektarinku a vychutnávame si toto osvieženie. Cez mesto sa vinie cyklochodník rovnobežný s plážou.

Za mestom sa už premávka zhusťuje, zastavujeme sa v bufete pri pláži a dávame pivá. Miguel mal incident s hajzelbabou, ktorej "zabudol" zaplatiť a tá za ním vybehla zo svojej "kancelárie".

Ďalej nasleduje stúpanie až k pevnosti Petra. Tvoria ju už len kamenné ruiny, ale je odtiaľ pekný výhľad a v diaľke pozoruje už aj Batumi.

Cesta naďalej dosť výrazne stúpa, je tu aj zopár serpentín, premávka je značná. Po namáhavom stúpaní sme odmenení klesaním, ale premávka neustáva. Cesta sa dá však obísť cez botanickú záhradu, tak volíme túto alternatívu. Nie je tu síce povolené jazdiť na bicykloch a tak ich prevažne tlačíme. Aj tu je terén kopcovitý, ale aspoň sa vyhýbame hlavnej ceste. Záhrada je rozdelená na zóny s rastlinami z rôznych častí planéty.

Za botanickou záhradou pokračujeme ešte asi 4km po ceste, potom už začína cyklochodník po nábreží, ktorý nás privedie až do Batumi. Centrum mesta je veľmi moderné, je tu viacero mrakodrapov, abecedná veža či ruské kolo.

V meste je aj veľa hotelov, mnohé ale nevyhovujú našim finančným nárokom. Ubytujeme sa v rodinnom dome na ulici, je to taká kutica, dole sú 2 postele a na poschodí ďalšie 3, cítiť tu zatuchlinu, ale aj tak väčšinu času trávime vonku, tak to berieme.

Deň 13 (15.7.)

Prvý bod programu v tento deň je previezť sa lanovkou nad mesto. Predtým ešte dávame raňajko-obed. Ja volím ostri pozostávajúci z mäsa, rajčín a cesnaku, je to niečo ako polievka, len hustejšie, Miguel si dá osvedčený šašlik. Potom sa vyvezieme lanovkou, na vrcholovej stanici ale nemôžeme opustiť areál, tak si tam sadáme na kávu. Výhľad zhora aj počas cesty lanovkou ale stojí zato. Pri pobreží kraľujú mrakodrapy a nové hotely, ale domy v meste sú ošarpané, podobne ako na iných miestach v Gruzínsku.

Po výlete lanovkou sa ideme prejsť po promenáde pri pláži. Všetko je tu veľmi uhladené, ľudí je tu málo. Pri jednej reštaurácii je vysoká veža, ktorá mi pripomínala šikmú vežu v Pize, ale neviem prečo, keďže nie je šikmá. Ďalej pokračujeme na nový bulvár, kde nie je v podstate nič okrem ihriska pre deti, tak aspoň tu lezieme na lanovú vežu.

Cestu späť do kutice si krátime súťažou v pojedaní nanukov. Pravidlá sú také, že hneď ako dojeme nanuky, kúpime si v magazíne ďalšie a prehrá ten, ktor už nevládze. Dali sme si nejakých 5-6, ja som to tesne pred kuticou vzdal, nevediac že sme tak blízko cieľa ;) Okrem nanukou sme si kúpili ešte aj gruzínsky koňak v rámci príprav na večer :)
Keďže Batumi je letovisko, ideme sa okúpať. Vybrali sme sa ale smerom k prístavu a miesto vhodné na kúpanie sme našli až po asi 5km. Aj tak vleziem do vody len na nejakých 10 minút, keď sa na oblohe objaví mrak a ideme radšej naspäť do mesta.
Večer popíjame koňak na pláži. Vo mne sa prebúdza moje alter ego, Pier Batumi a túžim si zarobiť niečo mojimi umeleckými kúskami, v čom mi ale Miguel aktívne bráni :D

Deň 14 (16.7.)

Naša návšteva Gruzínska sa pomaly končí, tak sa vydávame na cestu naspäť do Kutaisi. Dnešným cieľom je mesto Kobuleti na pobreží Čierneho mora. Vzdialenosť z Batumi je to neveľká. Tentokrát nejdeme cez botanickú záhradu, ale po ceste, kde je aj približne polkilometrový tunel. Dosť to tam hučí, ale aspoň je tam len jednosmerná premávka. Kvôli striedavým stúpaniam a klesaniam bola cesta pomerne náročná. V Kobuleti ideme na pláž, dávame si pivá a pozorujeme miestnych obyvateľov. Na večeru si vyberáme jednu z mnohých reštík. Napriek tomu, že sme jediní zákazníci, dosť tu hučí hudba, zrejme preto, aby prehlušila okolité podniky. Boli to originál ruskí speváci a spievali pekne, bolo to ale zbytočne nahlas. Aj kvôli nadmernému hluku ideme hladať miesto pre stan ďalej a končíme až na okraji mesta.

Deň 14 (16.7.)

V tento deň nás čaká dlhá cesta do Samtredie, začíname po nespevnenej ceste, potom už po asfaltke. V magazíne si kupujeme potraviny, ktoré v posledné dni pre nás predstavovali tradičnú stravu: ryby, chlieb, uhorka, rajčiny. Prehodíme zopár slov s domácim, ktorý nás zavolá do svojej záhrady a ponúkne nám hnilé višne aj niečo, čo pripomína marhule, ale tiež už len posledné kúsky. Vidíme, že gruzínska pohostinnosť je bezhraničná, ponúknu aj to posledné, a vlastne aj to, čo nemajú :D Pokračujeme po vedlajších cestách, pričom objavujeme čapované pivo za za 1,5GEL, najlacnejšie za celý výlet, tak dávame rovno 2 :) Cesta sa kľukatí hore dole, v Ozurgeti kupujeme koňaky. V jednej dedine pri ceste nakúkame do miestnej pekárne, kde majú tradičnú pec, v ktorej pečú chlieb prilepený na vnútornej strane pece. Jeden milý pán nám aj jeden bochník daruje, takže už len dokúpime syr a môžeme sa naobedovať.

Postupne pribúda áut na ceste. Stretávame aj 2 Dánky, ktoré idú na bicykloch z Jerevanu do Batumi a odtiaľ vlakom do Tbilisi. V Samtredii ešte sadáme v centre na pivo a potom už smerujeme po poľných cestách ku Karlosovi. Ten nás privíta a ponúkne odvoz na letisko, takže balíme bajky do krabíc už večer. Dojedáme zvyšky chleba a syru a dopíjame slivovicu.

Deň 15 (17.7.)

Ráno vstávame skoro o 3:30, nakladáme do auta krabice, tašky a obaja si sadáme na predné sedadlo, pretože viac miesta v aute nie je. Z Kutaisi odlietame podľa plánu o 5:10 a 7:40 pristávame v Budapešti. Úspešne nachádzame auto, cesta do Bratislavy prebehla tiež v pohode.
Počas 2 týždňov strávených v Gruzínsku sme mohli vidieť, ako žijú miestni obyvatelia. Ekonomická situácia tu nie je najlepšia, domáci ale o svojej krajine hovorili s pýchou v hlase. Miestna príroda je úchvatná a rozmanitá, človek sa môže za jeden deň dostať od 5000 metrov vysokých hôr až do subtropických prímorských oblastí. Nestihli sme navštíviť známe miestne kúpele ako napríklad Borjomi ani hlavné mesto Tbilisi. Za mňa môžem povedať, že sa do Gruzínska určite niekedy rád vrátim.